Realita ústretovosti politikov je však iná, ako ju prezentujú na predvolebných kortešačkách. Niekedy mám pocit, že väčšine z nich na občanovi vôbec nezáleží, len na jeho hlase. A na teplom miestečku vo vláde.
Koncom mája mi skončila platnosť občianskeho preukazu. Samozrejme, mal som kopec času na vybavenie si nového. Akurát, že som chcel mať nový, vraj od 1. júla vydávaný, s chipovou kartou. Voliť sa predsa dá aj s pasom, tak no problem.
Pred voľbami som ale začal čítať znepokojivé informácie, že podľa nedávno schváleného zákona smie občan voliť len s platným občianskym preukazom. Výnimka neexistuje, pas sa neakceptuje.
Z televíznych spotov som mal pred očami obraz predvolebne sľubujúceho politika /obraz je doplnený jeho šťastným žiarivým úsmevom, s ktorým kráča krajinou v ústrety vychádzajúcemu slnku – symbolu krajšieho zajtrajška/ a tvrdiaceho, že chce všemožne vychádzať občanovi v ústrety. Snáď na tom niečo bude.
Zavolal som preto na novozriadenú volebnú informačnú linku. Informácie si treba overiť, netreba hneď nadavať a hádzať kadečo do žita. Príjemný ženský hlas mi na moju otázku trpezlivo odvetil, že je to naozaj pravda, pas je neakceptovateľný. Ani náhradný doklad, ktorý sa vydáva na polícii pri strate alebo odcudzení nie je možné predložiť. Nie je na ňom totiž fotografia. Kombináciu pasu a náhradného dokladu mi tiež neprešla. Pani sa ma ešte pokúsila utešiť, že nie som sám, vraj k nim volá dosť veľa ľudí, ktorým bol doklad o totožnosti odcudzený alebo ho stratili. Super, úplne mi spadol kameň zo srdca, že nie som jediný. A šťastný a spokojný som zavesil.
Len tá logika mi nejako nesedí. Na jednej strane nás vyzývajú voliť, na druhej nám nezmyselnými zákonmi znemožňujú sa volieb zúčastniť. Som momentálne postavený mimo zákon. Ústava pre mňa neplatí, voliť nesmiem, už sa radšej ani nezhromažďujem a nehovorím. Pas používam v týchto horúčavách na ovievanie.
Autor: Andrej Nagaj
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
21. jún 2006 o 17:00
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 533x
Ako som nevolil
Nebudete mi veriť, ale na tieto voľby som sa tešil. Chcel som ísť voliť. Nie kvôli tzv.občianskej povinnost. Len som jednoducho chcel dať hlas človeku /nie strane/, ktorý ma presvedčil, že by bolo v jeho silách urobiť niečo s tým, s čím v tomto štáte nesúhlasím. Je toho veľa a inú možnosť, žiaľ, nemám. Zatiaľ.
Prvý pokus
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)
