Prvá zmena Ústavy priniesla nové pravidlá o Súdnej rade, previerky sudcov a zadefinovala manželstvo ako výhradný zväzok muža a ženy. Po dlhodobej kritike stagnujúceho slovenského súdnictva bol Smer dotlačený k jeho reforme. Pustil sa do reformy priamo v Ústave (ale podľa svojho metra). Je však otázne, ako tieto zmeny pomôžu súdnictvu z dlhodobého hľadiska a či previerky nebudú voči sudcom zneužívané.
Na zmenu Ústavy Smer potreboval sedem hlasov, ktoré poskytlo KDH za výmenu doplnenia vety o manželstve a stalo tak poskokom Smeru. Za pár viet o ochrane manželstva, ktorá v realite pre manželstvo ako také nič nemení. KDH umožnilo Smeru najväčšiu reformu súdnictva za vlády Roberta Fica. Povedané šachovou terminológiou – KDH stratilo kráľovnú za pešiaka.
KDH, aj napriek spolupráci so Smerom na zmenách v Ústave, sa stále cíti opozičnou stranou. Svedčí o tom aj vyhlásenie Jána Figeľa z piatka 11. júla, v ktorom povedal, že KDH ostane dôslednou opozíciou voči Smeru. Toto vyhlásenie vyznieva veľmi chabo, pretože paradoxne hneď na druhý deň médiá priniesli správu, že Smer a KDH sa druhýkrát chystajú meniť Ústavu.
Po ďalšej kritike zo strany opozície chce Smer chrániť vodu a KDH plánuje presadiť pravidlo jedného mandátu. Ako má volič KDH pochopiť takéto signály? Z jednej strany sa Smeru stránia, no na druhý deň s nimi prepisujú Ústavu ako obecné vyhlásenia. Ktovie, koľkokrát ešte do ďalších parlamentných volieb mienia Smer a KDH Ústavu prepisovať.
Tieto dve strany vzbudzujú dojem, ako keby už teraz boli koaliční partneri s ústavnou väčšinou. Ak aj druhá zmena Ústavy prebehne tak ľahko ako tá prvá, je celkom možné, že Smer a KDH nájdu spoločnú reč aj v iných oblastiach politiky. Tak ako napríklad v Nitrianskom kraji, kde Smer a KDH vytvorili koalíciu. Na druhej strane však takéto zbližovanie môže byť prípravou voličov na budúce spoluvládnutie.
Preferencie Smeru po posledných prezidentských voľbách klesajú, zatiaľ čo novovzniknutej strane Sieť Radoslava Procházku stúpajú. Zdá sa, že v roku 2016 Smer nedosiahne samovládie ako v tomto volebnom období, a preto si bude musieť nájsť partnera v zmesi politických strán, ktoré majú reálnu šancu sa do parlamentu dostať. KDH je ideálnou voľbou. Preferencie má okolo 8 – 10 percent, osvedčili sa ako dobrí a poslušní spolupracovníci pri zmene Ústavy, voličská základňa oboch strán je zväčša konzervatívna a z istej časti sú programy oboch strán podobné.
Pripomeňme si, že pri prvej výhre Roberta Fica v roku 2006 sa hovorilo aj o koalícií Smer – KDH – SMK, no nakoniec si Fico za koaličných partnerov vybral Mečiara a Slotu. Medzi rokmi 2006 – 2010 bolo KDH opozičnou stranou a v roku 2010 odmietlo spoluprácu so Smerom, ktorý sa vtedy veľmi snažil vytvoriť vládu.
Od roku 2006 sa ale KDH výrazne zmenilo. Odišli z neho politici ako František Mikloško a Vladimír Palko, neskôr Daniel Lipšic s Luciou Žitňanskou, ktorí založili stranu Nova, Radoslav Procházka, ktorý má novú stranu Sieť, a nakoniec aj zakladateľ strany Ján Čarnogurský. Z KDH sa teda stala jednoliata jednokrídlová strana, v ktorej chýba viditeľná mladšia progresívna sila a staršia konzervatívna opozícia, ako boli Palko a Mikloško voči ‘centru’, teda Figeľovi a Hrušovskému.
Takáto ‘stabilná’ strana sa Smeru na vládnutie hodí. Smer potrebuje stabilného partnera, v ktorého radoch nebudú vládnuť vnútrostranícke rozbroje. Strana OľaNO by napríklad bola tiež vhodnou voľbou na spoluprácu, ak by nebola v určitých názoroch taká nekonzistentná, čo Smer odradzuje. V KDH našli ochotného partnera na spoluprácu, pričom sa dá predpokladať, že deklarovaním spolupráce ani jedna strana výrazne nestratí preferencie.
Nasledujúce dva roky ukážu, ako veľmi si Smer s KDH rozumejú a nakoľko sa ich spolupráca bude rozvíjať. Záleží aj na tom, či a koľko voličov Smer stratí v prospech iných strán. Je celkom možné, že o dva roky bude záležať od KDH, ktorým smerom Slovensko pôjde. Či s pomocou KDH ostane pri vláde Robert Fico, alebo sa KDH spojí s opozičnými stranami. Aktuálny vývoj vzťahov Smeru a KDH naznačuje prvú možnosť.
autor: Viktor Fudala (autor je študent politológie a medzinárodných vzťahov BISLA)
