Na základe čoho tak usudzujete? S čím to porovnávate? Istá vec? Naozaj? Iba preto, že to všetci hovoria?
Snažil som sa oponovať. Dopadol som v jeho očiach zrejme ako blbec, ktorý nevidí to, čo vidia všetci. Darmo, blbec a papagáj ťažko nájdu spoločnú reč.
Uvažujme všetci spolu. Najskôr čo hovorí sedliacky rozum.Sedliacky rozum teda hovorí: Skutočnú cenu hocičoho spoznáš až potom, keď to stratíš. Keď si mal a už nemáš. Nie keď si nemal a nemáš. Mať zdravotníctvo a nemať ho. Skoro sa to stalo.Až takto natvrdo by sa to ale skúšať nemalo. Určite to zvládne aj matematika, štatistika a ekonomika.
My všetci vieme perfektne vypočítať, koľko peňazí sme na Slovensku dali do zdravotníctva. Za deň, mesiac či rok. Porovnávame to s inými výdajmi v rozpočte či HDP a hovoríme: Je to drahé. Čierna diera.
Je tu však chyba. A zásadná. Porovnávame neporovnateľné. Vychádzajú nám potom hlúposti.
Nikde som zatiaľ nevidel žiadne kalkulácie, ktoré by ukázali, aký finančný efekt má spoločnosť z toho, že zdravotníctvo v nej vôbec existuje.
Asi to nie je jednoduché. Máme však svetových ekonómov. Think thankistov, ktorí vedia všetko zdôvodniť. Úloha pre nich ako vyšitá.
Na rozbeh im pomôžem príkladom z môjho fachu.
Praskne vám žalúdočný vred a hrozí vykrvácanie a smrť.
Situácia prvá. Žijete v krajine, kde vás záchranka rýchlo dovezie do nemocnice. Tu vám urobia urgentnú gastroskopiu, krvácanie zastavia a za pár dní idete domov a do práce. Ďalších 20 rokov dajme tomu pracujete pre túto spoločnosť. Tvoríte hodnoty ako predtým.
Situácia druhá. Žijete v krajine, kde takáto služba neexistuje. Vykrvácate. Pre spoločnosť už neurobíte vôbec nič. Teda strata..
V prvom prípade vďaka existujúcemu zdravotníctvu, ktoré niečo stojí, ste plnohodnotným človekom a tvorcom hodnôt aj po príhode. Určite vieme spočítať, čo stál celý ten proces od privezenia do nemocnice až po prepustenie. Ak by sme toto číslo odpočítali od čísla, ktoré predstavuje hodnotu, ktorú sme zachránili,vedeli by sme, či je táto služba zisková alebo nie.
Možno by sa dalo vypočítať aj za akú dobu by ste vytváraním hodnôt pre spoločnosť zaplatili tie zdravotnícke náklady a odkedy už vytvárate pre spoločnosť iba zisk.
V duhom prípade sme ušetrili na nákladoch za celý diagnostický a liečebný proces. Suma sa dá vyčísliť. Spoločnosť však prišla o plnohodnotnú pracovnú silu. To by sa tiež malo dať vyhodnotiť a porovnať. Čo je pre spoločnosť výhodnejšie aj v reči čísel ?
Myslím si, tuším, zdá sa, pevne verím. To sú pojmy, s ktorými môžeme narábať. Iné totiž nie sú pri hodnotení tohto problému k dispozícii.
Presne také isté pojmy však používajú aj tí, ktorí nám masírujú mozgy cez TV a tlač. Napriek tomu sa však tvária, že hovoria o faktoch. Objektívnych a vyčísliteľných.
Ak to je dávno spočítané, pardón. Treba to ale potom hovoriť nahlas a zrozumiteľne. Aby sme vedeli všetci. Skôr si však myslím, že to spočítané nie je
Suma sumárum. Všetci vieme, čo zdravotníctvo stojí, no vie niekto vyčísliť, akú hodnotu za tieto vložené peniaze spoločnosť získava?
Ak to niekto vie, nech to povie. Nech vieme, na čom sme.
Ak to však nevie, tak nech netára do sveta nezmysly o čiernych dierach.
Seriózne by bolo povedať: Tento rok sme na Slovensku do zdravotníctva dali toľko a toľko. Vďaka tejto sume sme získali (na zdraví, na obnovení pracovnej sily, na vytvorení hodnôt vďaka zdravej pracovnej sile) toľko a toľko. Ak tieto dve čísla porovnávame, každý bude vedieť, o čom sa bavíme. Strata, vyrovnané alebo zisk.
Kým však bude niekto porovnávať neporovnateľné veci, (zdravotníctvo s cestami, zemiakmi či automobilkami), nemal by mať právo verejne vystupovať.
Idú voľby. Možno sú už aj napísané prejavy pre politikov, o čom a ako budú hovoriť. Určite sa to už v draftoch prejavov reformátorov len tak hemží čiernymi dierami. Skôr než tieto nezmysly vážení politici vyslovíte, dajte úlohy tým svojim dobre plateným think-thankistom, aby to prepočítali. Mohli by ste utŕžiť aj blamáž. To, že sme maličkí, ešte neznamená, že sme sprostí.
Autor: Rudolf Hrčka (gastroenterológ)
