Na základe mojej sťažnosti dňa 5. novembra 2012, počas mojej PN, zavolala kvestorka zamestnancov prevádzky Staré Grunty, teda mne podriadených zamestnancov, zamestnancov Archívu UK a vedúceho Polygrafického strediska. Prítomným začala vymenúvať dôvody na ich zvolanie. Zúčastnených informovala, že som rektorovi UK poslala na ňu sťažnosť. Prezentovala svoj názor a informovala ich o „mojej pracovnej neschopnosti, o tom, že kradnem, o nepodpísaných nájomných zmluvách a o nájomcoch, ktorí sú v areáli Staré Grunty „načierno".
O spôsobe a vyslovení tak vážneho obvinenia bez jediného dôkazu pred nekompetentnými informoval rektora UK listom dňa 6. novembra 2012 vedúci Archívu UK. Kvestorka po oboznámení sa s obsahom listu skonštatovala, že ja a vedúci Archívu UK sme milenci a pánovi rektorovi to stačilo, aby vyššie spomenuté obvinenia považoval za pravdivé.
Dňa 26. novembra 2012 som zaslala rektorovi UK ďalší list, v ktorom som zaujala stanovisko k obvineniam kvestorky zo dňa 5. novembra 2012 na Starých Gruntoch a opísala situáciu, ktorá jej predchádzala. Svoje vyjadrenia som podložila jedenástimi prílohami, v ktorých som dokazovala, že tvrdenia kvestorky nie sú pravdivé.
Vyjadrila som sa k jej pracovným metódam, konkrétne k neprofesionálnym, neúplným a zmätočným nariadeniam, ktoré zásadne nevydávala písomne a sústavne ich menila, čím zamestnancov dostávala do pracovnej nepohody a stresu. Zmienila som sa aj o morálnych hodnotách Ing. Moniky Tarabovej, ktorej nie sú cudzie klamstva a intrigy.
Celá situácia je o to zarážajúcejšia, že v tomto období už aj pán rektor vedel o nevhodnom správaní sa Ing. Moniky Tarabovej, na čo sa v úzkom kruhu spolupracovníkov sťažoval a aj napriek jeho osobnému poznaniu jej to mlčky toleruje.
Dňa 19. decembra 2012 som dostala od pána rektora odpoveď na moje dve sťažnosti. Podstatou odpovede bolo deklarovanie nespokojnosti s plnením si mojich pracovných povinností na čo som sa ja samozrejme nesťažovala a ani nepýtala. V odpovedí však bola „opomenutá" odpoveď na moju sťažnosť na správanie a verejné obvinenie mojej osoby kvestorkou bez predloženia relevantných dôkazov a bez konfrontácie, o čo som ja a aj môj syn v záujme objektívneho posúdenia opakovane listom požiadali rektora UK.
Rozpačité pocity som mala, a dodnes mám nielen z obsahu a úpravy listu, z toho ako bol „natlačený" do listovej obálky, ale hlavne z toho, že pán rektor v príhovore pred nástupom do funkcie sa tešil, že „vo svojej funkcii sa budem môcť oprieť o tím erudovaných spolupracovníkov". Erudovaných?
Tak ako je možné, že pri riešení mojej sťažnosti bol porušený Zákonník práce a päť VNÚTORNÝCH PREDPISOV rektora Univerzity Komenského v Bratislave? To zrejme nie je podstatné. Podstatné je, že neboli zistené žiadne porušenia pravidiel riadenia zo strany nadriadených zamestnancov, a že sa nepotvrdili obvinenia v mojej sťažnosti.
Na listy v poradí štyri a päť, ktoré som zaslala prof. RNDr. Karolovi Mičietovi, PhD., rektorovi UK a Ing. Monike Tarabovej, kvestorke UK som v zákonnej lehote ani vôbec nedostala odpoveď. Neviem čo k tomuto dodať, ako to pochopiť? Kam sa posúva morálka najvyšších predstaviteľov Univerzity Komenského v Bratislave a kam títo najvyšší posúvajú Univerzitu?
Zdá sa Vám, že moje vyjadrenia sú príliš ostré? Mne nie. Tak posúďte spôsob riadenia Ing. Moniky Tarabovej, kvestorky UK.
Dňa 17. apríla 2013 na základe podnetu (nie môjho), sa ohlásili reportéri z TV Markíza, že prídu natočiť reportáž do areálu strediska Staré grunty. Zamestnanci strážnej služby dostali príkaz, nevpustiť ich do areálu. Zamestnancom SG pod hrozbou ukončenia pracovného zakázala hovoriť o pomeroch na pracovisku SG a dala im podpísať Pracovný poriadok Univerzity Komenského čl. 8 ods. 1/ písm. l/ Vnútorného predpisu č. 11/2008.
Prečo takéto opatrenia? Čoho sa boji kvestorka UK, a čo sa snaží ututlať? A čoho sa bojí rektor UK, keď jej toleruje takéto sociopatické správanie?
Autorka: Hedviga Ondrejková
