Nehrá fér, pretože kvôli tomu, že sa mu nepáčia moje názory, hromží na celý denník SME. A to nie je fér.
Nehrá fér, pretože potom, čo som v nedeľu uznal pochybenie v pôvodnom článku, tento už nespomenul. To tiež nie je fér.
Nehrá fér, pretože z pôvodného článku vytrhol len časť, ktorú vytrhnúť chcel, pričom oveľa väčší rozsah som venoval pôsobeniu klubu SNS. Ani to nie je fér. (Citoval som v ňom aj jeho vyjadrenie, že „pokiaľ on nerozhodne inak, poslanecký klub SNS bude fungovať". O tri dni neskôr oznámil, že „nemá oprávnenie zrušiť poslanecký klub alebo iným spôsobom konať v tejto veci".)
Nehrá fér, pretože doteraz neprezradil, prečo v marci zaradil do návrhu programu schôdze koaličný návrh a v máji návrhy opozičné a nezávislého poslanca už nie. Hoci všetky rovnako nespĺňali zákonnú požiadavku. A to nie je zase fér.
Podobných neférových vecí vyparatil za necelý rok čo je vo funkcii viac ako iba dosť. Mimochodom, aj ja môžem porovnávať - napríklad spôsoby Vladimíra M., ale aj Mikuláša Dz., nehovoriac o Robertovi F.. Alebo Ivana G., Jozefa M., či Pavla P., aby som zostal priamo pri predchodcoch Richarda Sulíka. Stáva sa rovnakým ako oni s tým rozdielom, že oni už všetci vedia, že nikto nemôže ani nedokáže poraziť vládnu koalíciu okrem vládnej koalície. Na mieste Richarda Sulíka by som sa nad touto vetou zamyslel. (To je len parafráza.)
Krátko a jasne - Richard Sulík nehrá fér, pretože funkcia predsedu parlamentu očividne zvládla jeho a nie on ju. Dnes je síce veľký fešák, ale fér to naozaj nie je.
autor: Juraj Hrabko
