Som však presvedčený, že dnes sme pod dojmom toho, čo sa deje v Kyjeve, nútení náš názor na Ukrajincov radikálne zmeniť. Tá obrovská a mohutná vlna spontánneho odporu ukrajinského národa proti jedinému, ale o to závažnejšiemu rozhodnutiu ich prezidenta nepodpísať už pripravenú asociačnú dohodu s EU je presne tou správnou a jedinou možnou reakciou národa na to, keď sa ho jeho vrcholný predstaviteľ (lia) pokúsil (i) oklamať a nasmerovať tým smerom, ktorý si národ neželá.
Nie je mysliteľné, aby v západných demokraciách dospela situácia do takého stavu, akého sme teraz svedkami v Kyjeve. Tam by sa prezident po takej negatívnej reakcii národa na jeho rozhodnutie už dávno porúčal z funkcie. A tu je aj ten zásadný rozdiel medzi vnímaním a uplatňovaním demokracie na západe a na východe. Kým na západe si sú vrcholní predstavitelia jasne vedomí toho, komu majú slúžiť, koho záujem pri výkone svojho mandátu chrániť a ako sa zachovať, keď im je dané jasne najavo, že tak nekonali. Na východe si vrcholní predstavitelia stále myslia, že sú múdrejší ako národ a že oni lepšie vedia, čo je pre národ prospešné, než národ sám.
Nestačí, keď národ slobodu a nezávislosť získa, musí si ju stále strážiť a v momente, keď nadobudne presvedčenie, že sa mu na jeho slobodu a nezávislosť siaha, musí si ju byť schopný brániť. Ak toho nie je schopný, tak skôr či neskôr o ne príde a dostane sa do područia iného národa (tak to bolo v minulosti), alebo pod kontrolu pár jednotlivcov, ktorí budú rozhodovať o jeho osude. Tieto rozhodnutia však s určitosťou nebudú sledovať prospech národa, ale tých, ktorí o jeho osude rozhodujú.
Ukrajinský národ nám už niekoľko mesiacov názorne ukazuje, ako má taká obrana národných záujmov vyzerať. V televíznych záberoch z kyjevských barikád vidíme odhodlané tváre mužov, žien, mladých aj starších, dokonca aj pamätníkov vojny. A nikto z nich nechce prestať a boj vzdať. Štátna moc sa ich snažila zlomiť najskôr silou, potom unaviť plynutím času. Vtedy aj renomovaní odborníci predpokladali, že odpor postupom času zoslabne a následne zanikne.
Keď sa ukázalo, že nič z toho odpor národa nezlomí, rozhodla sa štátna moc použiť silu zákonov a tým spôsobom mu obmedziť právo na zhromažďovanie a na slobodu prejavu. Národ sa nielenže nenechal zastrašiť, ale na konanie štátnej moci odpovedal ešte väčšou intenzitou svojho odporu. Žiaľ, dnes už aj za cenu 4 obetí. V našom svete však nie je nič zadarmo, ani sloboda, ani právo slobodne rozhodovať o svojom osude. Za tieto práva je nutné tiež bojovať a prinášať obete. Ukrajinci nám ukazujú, ako si má národ chrániť svoje záujmy.
Na začiatku som napísal, že keď sa v minulosti u nás spomenulo slovo Ukrajinec, išiel z neho strach. Teraz ide zo slova Ukrajinec obdiv a úžas nad tým, ako odhodlane bojuje za svoju budúcnosť, ktorú chce spojiť aj s nami. Za to by sme mu mali byť vďační a skloniť sa nad jeho odvahou, silou a odhodlaním. Snáď sa trochu z toho prilepí aj na nás.
autor: Radoslav Hodor
