Za mesiac sú voľby, a problém by sa vyriešil. Žiaľ nie je to tak. Problém tu ostane aj po voľbách. Žiaľ nejde iba o náš slovenský lokálny problém. Ide o problém, ktorý stále ťažšie rieši každá vláda na svete. Skutočným problémom však je, presvedčiť vládu, že zdravotníctvo je problém, ktorý má potenciu neustále narastať.
Keďže ani jedna z doterajších ponovembrových vlád sa presvedčiť nedala, skúsim šťastie ja naivný občan, lekár, ktorý sa v prostredí nemocnice pohybuje 26 rokov.
V celosvetovej populácii sa pozoruje trend starnutia populácie. V roku 2000 bolo na svete 600 mil. ľudí starších ako 60 rokov. V roku 2025 ich budú 1.2 miliardy a v roku 2050 ich budú 2 miliardy. Dnes asi dve tretiny všetkých starých ľudí žije v rozvojových krajinách. V roku 2025 ich tam budú žiť tri štvrtiny. V rozvinutých krajinách je populácia 80 ročných najrýchlejšie rastúcou populačnou skupinou. Tak to hovorí WHO. Títo ľudia logicky už teraz vyžadujú zvýšenú zdravotnú starostlivosť. Na tento vývoj sa musí pripraviť každá vláda. Nie len, no i tak, že aj na rezort zdravotníctva bude počítaný väčší kus z rozpočtového koláča ako bolo zvykom doteraz.
Ľudské poznanie sa neustále rozširuje. Nezastaví sa pred žiadnou politickou alebo náboženskou bariérou. Navyše to všetci vnímame ako vec samozrejmú, pozitívnu potrebnú a obecne nespochybniteľnú. O ľudskom organizme vďaka tomu vieme stále viac. Na zvládnutie nových poznatkov a ich zavedenia do medicínskej praxe je potrebné stále viac ľudí. V medicíne sa tento problém volá špecializácia. Každý špecialista sa potrebuje najskôr vyškoliť, potrebuje nejaký nástroj, nejaký priestor, nejaký čas a obvykle ďalší pomocný personál. Keď som začínal v roku 1980 mal som dojem, že rozumiem celej gastroenterológii. Dnes je gastroenterológia tak rozsiahly problém, že osobne nepoznám človeka ani u nás ani vo svete, ktorý by sa odvážil povedať, že je schopný zvládnuť každý gastroenterologický problém tak, aby to bolo up to date. To isté by zrejme potvrdili lekári aj z iných odborov medicíny. Počet zdravotníckych pracovníkov teda nutne bude narastať či už tento trend niektorí ekonómovia vidieť chcú alebo nechcú. Ak tento trend uznajú je zrejmé, že týchto ľudí bude potrebné zamestnať a platiť. Tento fakt je však tiež potrebné vysvetliť aj ľuďom platiteľom daní.
Stále viac sme konfrontovaní so skutočnosťou, že náklady na zdravotníctvo rastú rýchlejšie než zdroje, ktoré je spoločnosť ochotná či schopná vynaložiť na ich pokrytie tak, aby boli spokojní pacienti i poskytovatelia, výrobcovia zdravotnej techniky a liekov. Je to problém všetkých spoločností bez rozdielu ich ekonomickej sily a politického usporiadania. Jednou z možností ako znížiť neustále sa zvyšujúci hlad po drahých diagnostických prístrojoch, ktoré v konečnom dôsledku často iba upresňujú lokalitu a rozsah už rozvinutých ochorení, a tiež hlad po nových a drahých liekoch, ktoré taktiež zväčša iba zmierňujú následky už rozvinutých ochorení, je prijatie takých opatrení, ktoré zabránia vzniku neliečiteľných foriem u ochorení tam kde je to možné. Hovorím o opatreniach na vytvorenie preventívneho správania sa populácie možno i pomocou „múdreho násilia“. Je iba otázkou krátkeho času (nárast cien energií a technológií, zvyšovanie počtu obyvateľstva a starších vekových kategórií osobitne atď..) kedy náklady na zdravotníctvo dosiahnu takú výšku, že prestaneme konečne očakávať od rôznych reforiem zdravotníctva zásadné riešenia a budeme musieť problém vyriešiť rýchlo a nie iba kozmeticky. V malých kolektívoch bohatých firiem sa už tento proces začal. Rôznymi prijateľnými formami „múdreho násilia“ nútia svojich zamestnancov absolvovať prevencie a vedia prečo. Zdravá firma to sú zdraví ľudia schopní obstáť v konkurencii. Politici musia začať uvažovať, či niektoré prevencie neošetriť legislatívne tak, aby boli zo zákona nielen možné ale aj povinné. Povinné očkovania boli takým legislatívne ošetreným múdrym násilím už dávno a priniesli každej spoločnosti aj nemalé úspory.
Každá európska vláda bude musieť pri rozhodovaní sa o sume, ktorú vyčlení na zdravotníctvo brať veľmi vážne zákonník práce. Buď sa vopred bude počítať so zdrojmi, za ktoré budú ochotní zdravotníci slúžiť to obrovské množstvo nadčasov alebo sa bude striktne dodržiavať pracovný čas v nemocniciach a budú sa musieť prijať ďalší lekári. Myslím, že nie je ťažké vyrátať, ktorý variant bude výhodnejší pre štát. Aj bez výpočtov je zrejmé, že trojsmenná prevádzka lekárov v nemocnici bude pre pacientov znamenať zhoršenie diagnostického i liečebného procesu a pre vládu bude tento variant drahší. Do Anglicka už chodia slúžiť víkendy českí lekári. Letecky. Anglicko nemá dosť lekárov nato, aby služby pokrylo. Ukrajinci by za víkendovú službu na Slovensklu sotva zaplatili letenku naspäť a na nájom v Bratislave by asi tiež nezarobili.
Každý pacient by chcel i nechcel niekoľko vecí naraz. Chce byť ošetrený tým najlepším lekárom. Chce mať určenú správnu diagnózu. Chce byť vyliečený čo najskôr. Chce aby pri jeho diagnostike a liečbe bola použitá tá najmodernejšia diagnostika a liečba. Nechce čakať. Nechce vidieť zamračený zdravotnícky personál. Nechce ležať v nedôstojných priestoroch. Nechce platiť vyššie odvody za zdravie. Má nato každý občan právo ? Má . Vie mu naša spoločnosť toto právo zabezpečiť? Ak áno prečo je potom taká nespokojnosť ? Ak toto právo zabezpečiť nevie, musí mu to otvorene povedať a presvedčiť ho, že diaľnica alebo zdravá banka alebo tisíc iných dôležitých vecí je dôležitejších ako vyriešenie jeho zdravotného problému. Ak to občan pochopí, musia to pochopiť aj zdravotníci a nemajú morálne právo na štrajk. Nie je však možné, aby to chápali iba zdravotníci a občanovi sa bude tvrdiť, že majú aj reálny nárok na všetky tie chcem a nechcem.
Voľbami sa nič nekončí. Naopak. Štrajk mnohých zobudil. Zdá sa, že zobudenie u mnohých bolo príliš prudké. Točí sa im z toho hlava a chcú páchať ešte väčšie škody . Mne sa nechce veriť, že spomínané fakty boli neviditeľné. Ak ale boli viditeľné nemôžeme tvrdiť , že lekárov je a hlavne bude dosť. Nemôžeme tvrdiť, že za nespokojnosť pacientov môžu iba zdravotníci. Nemôžeme tvrdiť, že štrajk je iba čisto politická záležitosť. Štrajk umožnil mnohé diskusie v najsledovanejších časoch a vo všetkých najsledovanejších médiách. Občana, klienta, či pacienta to nič nestálo a mohol si urobiť aj vlastný názor. Budúci poslanci by mali byť ostražitejší. Tí dnešní neboli. Príliš skoro kolaudovali stavbu, ktorá na úvodných štúdiách býva vždy predstavená a nasvietená v tom najlepšom svetle. Mnohí z nich si po slávnych poslaneckých časoch neslávne sadnú pred normálne ambulancie normálnych lekárov a zrejme ešte stále budú mať dosť času pritom aj popremýšľať ,prečo nemohli tú stavbu spraviť obývateľnejšiu.
Autor textu: MUDr.Hrčka Rudolf CSc. Primár gastroenterologického oddelenia vo FNsP Bratislava-Petržalka.
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
