Áno, až takéto pohoršenie badám u mnohých, a nie som sám. Čo ľudí teda ženie k urnám každých 5 rokov? Je to zúfalstvo, nádej alebo číra istota. Opakovane volia, lebo chcú zmenu alebo naopak? Stále ich to neomrzelo? Neznechutené zástupy tých, ktorí si prišli splniť občiansku povinnosť, ako tomu mnohí hovoria.
Nazdávam sa, že sú dva druhy voličov. Tí, ktorí predstavu o kandidátovi majú a vedia o ňom dostatočné množstvo informácií, teda idú ho voliť. Tí druhí sú hrozbou pre prosperitu štátu a nemyslím tu finančnú, ale skôr napredovanie alebo aj pre to - ako Francúzi hovoria - liberté, égalité,... teda hodnoty, ktoré do istej miery dokáže ovplyvniť aj prezident.
Čo núti ľudí ísť voliť? Azda je to povinnosť voči štátu alebo ideme voliť, lebo sa to má? To hádam nie! Dôvody môžu byť rôznorodé. Ja to vnímam tak, že Slovák žiada už viac ako len „chlieb a hry" a veru si to aj zaslúži. Generácia tridsiatnikov a starších si už preskákala naozaj skoro všetko a hľadá možno pastiera, na ktorého sa bude môcť spoľahnúť.
Avšak, čo keď nemáte na výber, lebo žiaden z kandidátov vám nevyhovuje? Riešenie je vždy. Ako občan SR mám právo ísť voliť, aj keď nikoho nezvolím, veď predsa hodiť prázdnu obálku do urny nie je žiaden zločin. Vyjadrím tým svoj nesúhlas a frustráciu. Je to možno bezvýznamné, ale hrdé riešenie a mnohokrát vyhovujúcejšie ako „veď tam niekoho zaškrtnem".
Nechcem nikoho súdiť, ale alibizmus nás ako spoločnosť už mnohokrát dostal do problémov. Chýba mi u Slovákov väčší záujem o veci verejné a ich zainteresovanosť. Niekedy sa nazdávam, že ich sa to vlastne netýka. Ich ľahostajnosť sa časom mení na nespokojnosť, ale iba do tej miery, keď ju pociťujú oni sami, ostatné ich nezaujíma.
Voliť a kritizovať. Asi tak by to malo vyzerať, a nie nevoliť a kritizovať alebo - ešte častejšie u nás - ísť voliť a nekritizovať. Veď keď dám niekomu do rúk mandát a teda aj dôveru, musím jeho výkon kontrolovať. Moc sama sa kontrolujúca je zhubná.
Ako to už býva, aj v týchto voľbách staré sľuby sa zmenili za nové alebo len zmenili médium a nám voličom ostáva veriť v ich úprimnosť a čakať, čo prinesie druhé kolo prezidentských volieb.
autor: Marek Štrbák
