Nepíšem nič nové, čo by všetci nevedeli, ale chcem poukázať na to, že existujú aj štátni úradníci, ktorí svoju prácu berú zodpovedne, robia najlepšie, ako vedia, v prospech tej danej organizácie. Bohužiaľ, majú málokedy možnosť ovplyvniť zásadné rozhodnutia. Dočkáme sa niekedy toho, že kritériom na obsadenie vedúcej pozície bude vzdelanie, prax v odbore, schopnosť riadiť kolektív ľudí, čestnosť a orientácia v prospech krajiny? Nedávna kauza, ktorá prenikla na verejnosť, vyburcovala ľudí k úžasnej mobilizácii, súdržnosti, s rovnakým cieľom – zmena. Pokiaľ nastane zmena „hore“, tak je aspoň malá šanca, že príde k ozdraveniu a nastoleniu nových podmienok aj v štátnych organizáciách, ktoré spadajú pod jednotlivé ministerstvá. Aj keď som trochu skeptická... Pokiaľ sa do vrcholovej politiky dostanú ľudia, ktorí to budú myslieť úprimne a budú mať snahu o zdravé fungovanie tejto krajiny, je pravdepodobnosť, že dosadia do riadiacich postov v štátnych organizáciách a firmách podobne zmýšľajúcich.
Nedávno som počula otázku „A koho mám teda voliť?“ – v zmysle, že najsilnejšiu stranu (podľa preferencií) z princípu nie a bývalú druhú najsilnejšiu po tejto kauze tiež nie. Takéto je, bohužiaľ, povedomie u mnohých občanov, preto sa úzky okruh politikov vo vláde nemení, len si striedajú miesto v koalícii a opozícii. Ja tiež nie som rozhodnutá, koho voliť, kto je najmenšie zlo. Na Slovensku sa volí väčšinou len menšie zlo, nie dobro. Toto sú však prvé voľby, po dlhej dobe, keď mám aspoň malú nádej, že k tej zmene predsa len príde. Ľudia boli politikou a politikmi znechutení vždy, ale teraz je situácia iná, asi pretiekol pomyselný pohár trpezlivosti, čo je len dobre.
Moja osobná túžba je aj tá, aby riadiaci a vedúci pracovníci v štátnych organizáciách boli na očiach verejnosti viac ako doteraz. Aby si nemohli robiť, čo chcú, dosadzovať ľudí na kľúčové miesta podľa toho, kto je ich rodina, dobrý známy, kamarát, kamarát kamaráta a pod.
Autorka: Hana Bystrická
