Tu by mohli zdvihnúť prst moralisti - aká som to mama, keď nechávam svoje dieťa napospas televízii a jej vplyvu na (pokrivené) formovanie osobnosti maličkého človiečika. Proste nie som supermama a ako som spomenula hneď v prvej vete, predovšetkým sa snažím byť dobrou mamou a stále sa to ešte učím, čiže v primeranej miere svojmu synovi televíziu dovoľujem a nezakazujem. Ale nie o tom som chcela písať. Chcela som písať o reklame na novú spoločenskú hru.
Ráno, hlavne cez víkendy, bývajú v televízii programy pre deti, tak sú tomu prispôsobené aj reklamy. Barbiny od výmyslu sveta, rôzne autodráhy, strelné zbrane, kde je cieľom trafiť/zastreliť protivníka (na moju nevôľu), neživé interaktívne zvieratká a spoločenské hry. Z času na čas sa objaví nejaká novinka, ktorá má prostredníctvom detí zapôsobiť na rodičov. Aj táto sa tak zatvárila- hneď si získala nášho Samka. Spoločenská hra Piggy Pop. A čo ma na nej poburuje? Zmysel hry. Jej cieľom je vykrmovať prasiatko hamburgermi až tak, aby mu prasklo bruško. Aj podtitulok hry je „skvelý" - Zábava s prepchaným bruškom. Čím viacej je, tým je väčšie.
Niekto povie - čo môže byť poburujúce na takom prasiatku, veď v reklame je také milé, zlaté, pekné, navyše vykrmovanie prasiatok, prasiat, ošípaných, bravov a svíň sa deje denne, len to nemáme na očiach, iba vtedy, keď už si na jednotlivých kúskoch takto vykŕmeného tvora pochutnávame pri nedeľnom obede (samozrejme, nie všetci, len tí, čo si nevedia odoprieť konzumáciu mäsa). Podľa mňa je. Keďže deti často zvyknú preberať to, čo okolo seba vidia, mohli by ľahko prísť k názoru, že prejedanie sa (obžerstvo), lebo pravdepodobne o iný cieľ v tejto hre nejde, je vlastne fajn a keď niekto nemôže zapnúť košeľu či nohavice, vlastne sa nič nedeje, možno len vyhral nejakú hru v jedení. Neviem prečo, ale v dnešnej dobe, keď už aj na Slovensku je obezita problém, sa mi táto hra zdá byť nepochopiteľná. Prečo by deti mali súťažiť, kto rýchlejšie vykŕmi prasiatko a ešte k tomu takou „kvalitnou" stravou, akou je jedenie hamburgerov?
Možno sú moje obavy úplne prehnané a žiadne z detičiek, ktorých rodičia podľahnú a kúpia im túto hru, nepodľahne sebaklamu a nebude považovať prejedanie sa za normálnu vec. Možno len zbytočne moralizujem a zaoberám sa niečím, k čomu ani nedôjde. Možno sa táto hra tak rýchlo, ako prišla na trh aj z neho vytratí, podobne ako to bolo kedysi so „smraďochmi" (postavičky, ktoré sa skrývali v kontajneroch a ktorých cieľom bolo smrdieť). Ja ju svojmu synovi určite nekúpim. Vysvetlila som mu, že na prejedaní nie je nič pekné a nemalo by sa v tom súťažiť. Naopak, radšej mu spravím spoločenskú hru, ako prasiatko chudlo a zdravo sa stravovalo, aby nezomrelo na infarkt, nedostalo cukrovku alebo inú dnes už „bežnú" chorobu a dúfam, že reklám na podobné hry budem ušetrená. A možno ani nie.
autorka: Ľubica Halienková
