My Slováci by sme sa mali sami zamyslieť nad vlastnýmidejinami, ktoré by sa mali aj patrične vyučovať v školach. Zrazu by smezistili že sme národ s veľmi starou a zaujímavou históriou, že mamebyt načo hrdý a nejaký p. Slota, ktorý o tom nemá alebo nechce maťani poňatia by ostal bez povšimnutia.
Myslím si že na slovenských školách sa dejepisvyučuje veľmi zlou formou. Učitelia nútia žiakov učiť sa naspamäť dokonca celeodstavce s kníh, chcú od žiakov pamätať si všetky dáta a takouto nezáživnouformou sa samozrejme nikto nič nenaučí a ani nemá záujem o dejinyvlastného národa.
Ďalej nepáči sa mi ako sa dejiny interpretujú. Stále nám niekto posúva aký smeboli národ chudákov, akí sme boli stále utláčaní a hľadáme v dejináchvinníka. Kto za to môže? Prečo nás už na školach neučia skutočne pravdivo abysme mali byt načo hrdí? Keď budeme deťom od malička vštepovať o chudobnomutláčanom Slovákovi tak načo má byt hrdý? Na chudáka.
Nie som profesionálna odborníčka na dejiny, ale jeto môj veľký koníček a tak len v krátkosti na čo mame byt veľmi hrdý.A čo sa v dejepise patrične nezdvôrazni alebo nespomenie.
Nebudem tu nikoho trápiť dátumami, ale :
v čase keď Cyril a Metod presadili staroslovenčinu akocirkevný jazyk mnohé dnešné národynemohli používať vlastný jazyk, a dokonca ani žiaden oficiálne neexistovalNapr. angličtina. Mali by sme si uvedomiť, že v tomto čase (9.st) Bolioficiálne cirkevne a tým pádom aj rokovacie tri jazyky. latinčina,gréčtina a staroslovenčina.
Štátny útvar. Je pravdou, že po zániku Veľkej Moravy sme my Slováci nemali svoj samostatný štát, ale bolisme ( tak ako veľa iných národov)súčasťou veľkého zoskupenia, ktorýa volal Uhorské Kráľovstvo. Pretože sme boli jeho súčasťou takuhorské dejiny sú aj našimi dejinamia tak by sme sa mali aj k tomu stavať. Napr. Uhorskí a neskôr ajrakúski králi boli aj našimi kráľmi. Napr. od 14.storočia vymretím roduArpadovcov na Uhorskom tróne nesedel žiaden Maďar. (A opýtam sa nie sú Maďarihrdí aj na týchto kráľov?) Slovensko bolo najbohatšou častou Uhorskaa dedil ho následník trónu. V stredoveku národnosť nebola dôležitá.Rozhodujúce bolo spoločenské postavenie a náboženstvo. Takže slovami p.Slotu slovenskí chudák bol presne tak utlačený ako maďarský a keďžeSlovensko bolo najbohatšou častou uhorská tak ten maďarský chudák sa mal horšieako slovenský.
Národnosti sa začali formovať ž niekedy v 18 storočí.A národnostný útlak a maďarizácia nastupujú až po Rakúsko-Uhorskomvyrovnaní po revolúcii v 1848r. Takže žiadnych 1000 rokov národnostnéhoútlaku.
Na Slovensku v B. Štiavnici bola založená prvá banská a lesnícka akadémia na svete roku 1763 . ( Tam vznikla ajtradícia konania stužkovej slávnosti, ktorá sa zachovala až do dnes).
Bratislava bola hlavným mestom Uhorska a bolo tu korunovaných 11kráľov a 8 kráľovien.
Nebudem ďalej pokračovaťcelými dejinami ,snažila som sa iba naznačiť , že asi nechápeme našedejiny že sa ich asi neučíme spravenépochopiť. Prikladáme veľkú dôležitosť častiam dejín, ktoré z násrobia zakomplexovaných chudákov a nevieme vyzdvihnúť veľkú časť dejín,na ktorú môžeme byt pravom hrdí.
Dávamesa ovplyvňovať častou politikov, ktorýmveľmi vyhovuje že sa cítime ukrivdení, a že za všetko, čo sa nám nepodarilo,môžu iní napr. Maďari, Česi, Židia, USA. Každý národ má svoju svetlejšiua temnejšiu časť histórie, ale je len na samom národe a jehopredstaviteľoch, ako sa k tomu postaví a čo si zoberie ako určujúcea tým sa bude riadiť do budúcnosť. Či sa stane národom urazenýma vzťahovačným alebo hrdým na seba a na svoj pôvod . Mali by smesa snažiť byt aj patrične hrdí na našedejiny a nedať sa ovplyvniť, ľuďmi ktorí zámerne vyťahujú časti dejín,zdôraznia problémové veci a na tom si založia politickú kariéru.
A takna záver zhrnutie. Slovensko a Slováci sú a vždy boli súčasťouEurópy, boli súčasťou európskych a svetových dejín a spoluvytvárali tieto dejiny, ale keďže dlhosme nemali svoj samostatný štátny útvar, tak naše dejiny sú akoby ukrytév dejinách, krajín ktorých sme boli súčasťou. A je len na nás ako sak tomu sami postavime.
Autor: Maria Lisoňová
(Blog Prvý pokusje určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebosa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
