Koniec môjho sadomasochistického vzťahu s Jednotou

1. hygiena predavačiek
Na rozdiel od iných obchodných sietí tu predavačku na predajni zaregistrujete pomerne skoro. Najskôr však čuchovými orgánmi a až následne orgánmi zraku. Pojem „deodorant“ je pre nich asi tak vzdialený ako najbližšia výplata.

2. ochota predavačiek
Musím uznať, že záujem o Vás ako zákazníka prejavujú nadmieru iniciatívne. Problém je v tom, že oblasť ich záujmu je výhradne orientovaná iba na to, či náhodou nekradnete. Ak sa ku nim evidentne blížite s túžbou dozvedieť sa niečo o umiestnení tovaru, hanblivo klopia zrak a predstierajú zmysluplnú činnosť. Väčší problém je ak chcete osloviť skupinku predavačiek zúrivo gestikulujúcich a diskutujúcich o problémoch vysokej mortality drobnej hydiny na ich dvore. V tom lepšom prípade po trojnásobnom zopakovaní zdvorilostnej otázky „môžem Vás na chvíľu vyrušiť?“ sa jedna z nich so zúrivým výrazom v tvári, prežúvajúc produkty svojho domáceho úsilia otočí a po mojej doplňujúcej otázke „kde je to a to?“ vyblafne prskajúc omrvinky: „Tretí šór vpravo!!!“

3. tovar – ceny
Fakt samostatná kapitola. Myslím že svojho času mali slogan „Bližšie je lacnejšie!“. V podstate áno, avšak len v tom prípade, že Vašou najobľúbenejšou literatúrou sú reklamné letáky od obchodných reťazcov. Je totiž úplne bežné, ak tovar ktorý kúpite mimo akcie je cca. o 20% drahší ako tovar v iných reťazcoch, kde takisto nie je v akcii. Veru, veď aj tie chudery predavačky treba z niečoho platiť, že?

A čo bol ten záverečný klinec do rakvy? Vlastne boli dva. Po vyrieknutí osudovej požiadavky na oddelení mäsa: „Prosím si 20 deka salámy – narezať“. Nasledoval polmetrový hod salámou na váhu a otázka: „Môže byť 27?“. Odpoveď: „Nie a prosím narezať bez konca“. Baaaaaf. Mali ste vidieť ten pohľad. Polminútové ticho zjavne svedčilo o tom, že vo vnútri dotknutej predavačky štartuje minimálne medzipultová balistická raketa typu obsluha – zákazník. „No a čo s tým koncom mám urobiť ja?!!!“ znela odpoveď. Po potlačení rýchlej, ale veľmi neslušnej odpovede som skonštatoval že je to jej vec a ak s tým má problém, nech mi zavolá vedúcu. Tá samozrejme neuznala za vhodné unúvať sa ku zákazníkovi, len mi po predavačke odkázala, že to nie je možné. Pre zmenu začala štartovať vo mne už spomínaná raketa, avšak opačným smerom. Nakoniec po slovnej prestrelke a spomenutí obchodnej inšpekcie mi bola spomenutá saláma narezaná podľa mojich požiadaviek a odovzdaná s výrazom hlavého hrdinu filmu Hostel. A ten druhý klinec? To už bude kratšie, pretože po ňom som už rezignoval. Na oddelení zeleniny po upozornení že všetok petržlen v prepravke je zhnitý a mali by ho stiahnuť z predaja nasledovala odpoveď: „Buďte radi že aspoň nejaký je“. Nuž po tejto odpovedi som už len sucho pre seba skonštatoval že náš sadomasochistický vzťah sa definitívne rozpadol a prejdem na vzťahy chápané aj inými ľuďmi ako „normálne“.

P.S.
Postavy a dej nie sú vymyslené. Neglobalizujem, hovorím o konkrétnych skúsenostiach a konkrétnom „supermarkete“.



Autor textu: Ján Zamba


(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)