V Pezinku bývam už od narodenia. Myslím, že som tu bola aj počatá. Lenže teraz študujem v Ottawe, v Kanade. Som tu na rok.
Vždy som zbožňovala Pezinok. Poznám každé miesto, každé zákutie, badokonca každú slepú uličku. Sú „až" tri. Začína ma ale desiť jedna vec.Globalizácia. Viem, že jako 17 ročné dievča by som tomu mala podľahnúťachciet obchod na kazdom kroku, ale našťastie sa držím.
Už tu nie je veľa tých, ktorí si uctievajú viac prírodu akosupermarkety. Keď sa nad tým zamyslím, príde mi zvláštne a priamdesivé, že na také malé mestečko nám priliehajú tri supermarkety a dvenákupné centrá. Jasné, možno to znie málo ale tri veľké konkurenčnésupermarkety a dve veľké nakupné centrá. Tomu smerom na Grinavu sanejako nedarí, ale to je len čisto moja mienka. Čo sa stalo s tým malýmmestečkom ležiacim pod Karpatmi, známym svojou keramikou a vínami? Keďsi naše mesto predstavím, vidím lesy, vinárne, všade okolo duchhistórie... Lenže do toho mi zrazu zasvieti veľký červený nadpis-TESCO.Stane sa vám niekedy, keď prejdete okolo tohto veľkého „hydrantu", žesi zaspomínate na vinohrady, čo tam kedysi boli? Alebo jablone? Je tosmutné. Aspoň pre mňa. Samozrejme, že tam chodím nakupovať, pretožekvôli tomu skrachovalo ďalších päť obchodíkov a moja záhrada mi nestíhaplodiť zeleninu a ovocie.
Ďalšia vec, ktorá mi nedá spať je to akou rýchlosťou sa rozrástame aspájame s okolitými dedinami a mestečkami, ktoré majú tiež svojuhistóriu a sú známe svojou špecifickosťou. Keď som ešte bola doma,každý deň som si chodila zabehať alebo sa prejsť hore nad Grinavu natri jazerá. Bože jak ja to miesto milujem. Klud, ticho, voda... Mama mitam zakazovala chodiť, vraj ma niekto znásilní. Ale moja mama radazveličuje. Tri jazerá sú jedny z najkrajších miest aké poznám.Ubezpečujem Vás, že okrem srniek a splašených zajacov tam ničnebezpečné nenájdete.
Minulé leto som si začala všímať, že tam nejako miznú vinohrady. Moc mito nesedelo a keď som sa spýtala oca, o čo ide, povedal mi, že tam budústavať domy. No úprimne, skoro ma prekotilo. Domy? Nad Grinavou natroch jazerách? Irónia je, že ľudia v dnešnej dobe sa uchylujú namiesta, kde je príroda a klud, ďalej od cesty a neuvedomujú si, že juničia. Veď logicky, kvôli tým domom budú musieť spraviť novú cestu,poprípade tam nasačkovať autobus a kruh sa nám uzatvára. Hej chápem, žeľudia si stavajú domy a sťahujú sa z miesta na miesto. My sme urobilito isté. Ale už keď tí milovníci prírody chcú splynúť s okolím a vnímaťharmonickú atmosféru, nech si nestavajú rúžové baráky stridsiatimisiedmimi oknami, balkónmi ako v starovekom Ríme a antickýmiGréckymi piliermi pri vchode. Ak si myslíte, že obrovský dom s tromavežičkamy a keramickým kohútom na streche Vám skrášli okolie, skúste sana to pozrieť z inej stránky. A pred tým Vám odporúčam sa ísť prejsť dolesa.
Dúfam teda, že si uvedomíme, že história, ktorú nám tu zanechali našipraotcovia je o mnoho cennejšia, než to najdrahšie, čo sa dá kúpiť.Preto Vás prosím, starí aj noví obyvatelia nášho prekrásneho mestečka,neponáhľajme sa tak do moderna a vážme si našu špecifickosť a pestrúprírodu.
Autor: Katarina Veselská
