Rukuna srdce, študenti a absolventi, koľko z vašich prác ste napísali iným štýlom,ako Ctrl C/Ctrl V? Ja by som teda musela poriadne zaloviť v pamäti. A to si osebe nemyslím, že som extrémny prípad, skôr len zapadám do štatistiky. Nedávnopri odovzdávaní práce ma to zarazilo až natoľko, že som sa sama nad sebouzamyslela. To som naozaj až taký antitalent na písanie, že neviem napísať anivetu z vlastnej hlavy? To iste nie, problém je v téme. Písanie ma veľmi baví,ale akonáhle sa musím držať akéhosi - to slovo mi nechce ísť von z úst -konceptu, som z toho chorá. A s poľutovaním musím konštatovať, ešte nikdy mižiadny pán profesor/pani profesorka nezadala tému, ktorá by mi skutočne„sadla".
Veľmiby ma zaujímalo, čo si o tom všetkom myslia naši páni profesori, keď námdiktujú podmienky a nároky kladené na prácu: Vlastné názory, zdroje nesmú byť zinternetu, ale z printových médií či kníh, citácie, milión strán preštudovanejliteratúry, atď.. .No ďakujem pekne. Skutočne si myslíte, že mám čas prečítaťsi dvesto strán neospravedlniteľne nezáživnej literatúry, aby som si o mneabsolútne vzdialenej téme utvorila predstavu? Kdeže. Pre študenta takéhoto typu(ako som ja), je potrebné predovšetkým vedieť hlavné triky na kamuflovaniekompilátu. Uvediem príklad. Prehodenie slovosledu v niektorých vetách, aby saurčitá fráza nedala nájsť v „Gúgli". V prípade písania prác v cudzom jazykustačí jednoducho vymeniť určité slovo jeho synonymom a zdroj vašej inšpirácieje dokonale utajené. Mojím najobľúbenejším trikom je zaregistrovať sa nastránku, kde študenti prispievajú svojimi prácami. V tomto prípade danú prácunenájde žiadny Google, ani Dunčo či im podobné. To by pán detektív (pán profesor)musel byť na danej stránke takisto zaregistrovaný, čo si dovolím pochybovať:)
Najvtipnejšiena celej veci je moje uvádzanie zdrojov, z ktorých som čerpala. Keď už sipriznám, že som niečo čerpala i z internetu, tak tam zásadne nedám stránku,ktorú som navštívila, to ani zďaleka. Mojim najobľúbenejším systémom uvádzaniazdrojov je otvoriť si všetky možné on-line knižnice na Slovensku a vyhľadať siknihu s názvom podobným mojej téme. Už osvedčeným spôsobom Copy/Paste pridámliteratúru do mojich „References" a som vybavená. Netreba to už ani nijakoupravovať podľa pravidiel uvádzania literatúry, lebo knižnice toto veľmi dobreovládajú.
Zosmiešňovanieslovenského štúdia? Tvrdá realita.
Autor: Elena Kotuchová
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
