Vysmievame sa slovnému spojeniu „americký sen". Máme my nejaký? Ešte stále riešime ako bolo za komunizmu, riešime tieto rozdiely, ktoré nie sú hodné ani myšlienky, pretože je to len strata času. Rok '89 nám mal dať možnosť žiť svoj sen, konečne. Nedal. Nepochopili sme? Vtedy sme ešte mali v sebe tú silu idealizmu, mali sme cieľ, sen...A zrazu sme to dosiahli a nevieme čo s tým. Za vodcov si vyberáme to najhoršie z nášho ľudu, ľudí, ktorí nevedia povedať súvislú vetu, súvislú myšlienku, urobiť rozhodnutie, sú vulgárni, arogantní a čo je najhoršie, neriešia politiku štátu, ale svoje osobné zlyhania.
Teraz keď sem tam začujem v rádiu reč Obamu, alebo čítam niektorý z jeho príhovorov, mám pocit, že sa mi to vracia. Že sa vracia pocit spolupatričnosti, ideálu okorenenom štipkou utopizmu, impulzov postavujúcich ma z gauča, myšlienok, ktoré na nejakú dobu opustili moje vedomie vďaka hrubému nátlaku pesimizmu a pragmatizmu navôkol. Mne ten človek príde ako prevtelený Lincoln. Má úžasnú charizmu a silu a veľmi mu držím palce. Verím, že Obama je pripravený na tento Svet, len neviem, či tento Svet je pripravený naňho. Či sme aj my ochotní pridať sa a počúvať svoje vlastné myšlienky a neplahočiť sa za niečím čo je možno v danom momente pre nás dôležité, ale nie je dôležité pre naše dlhodobé šťastie.
Slová majú veľkú váhu v našich životoch, uvedomujeme si to aj v najhlbšom súkromí. Tak ako kroky nás vedú k cieľu, tak nás myšlienky nútia k slovám a tie k činom. Slovo je prostriedok, ktorým môžem, bez toho aby som sa veľmi namáhal, vyjadriť svoju vôľu aj svoje sklamanie. Je naozaj ťažké robiť to čo hovoríme a nie len hovoriť a pritom robiť totálny opak?
Raz sa ma jeden človek, zhodou okolností Američan, opýtal, či mám nejaký sen. Odpovedala som, že mám, ale to je len sen. A on mi na to povedal, že nech mám, celý život, že nech mám veľa snov, pretože len sen je hnacou silou k cieľu, ktorý chceme v živote dosiahnuť.
Myslím, že mal pravdu. Keď sa otočíme a prečítame si zoznam mien ľudí, ktorí nám zanechali dedičstvo v podobe výskumu, vedy, boja za ľudské práva, odvahy, atď., a keď si hlbšie uvedomíme, čo ich hnalo za tým, čo zanechali, tak si zistíme, že všetci snívali. Snívali o lepšom, jednoduchšom, prístupnejšom, svetlejšom zajtrajšku.
Autorka: Eva Halaszova
