1. Koľko mohlo byť najviac prítomných pracovníkov pridelaborácii traskavín a výbušnín? Pozor, traskavina a výbušnina nie je jedno ato isté. Traskavina sa používa do rozbušiek a tieto zase slúžia na odpálenienáloží v ktorých podstatnou časťou je trhavina, vojenská :napr: Tritol, tedaznáme TNT, z ktorým sa dá normálne kúriť, alebo tritolhexogén, ktorý je oveľaúčinnejší a brizantnejší, používa sa do usmernených náloží. Mohli tam byťprípadne aj priemyselné trhaviny, používané v baníctve, v lomoch a pod.,napríklad Danubit.
Traskaviny sa nesmú prepravovať ani skladovať spolu strhavinami, pretože traskaviny sú veľmi citlivé na manipuláciu, teda sú veľmibrizantné a ich účinok už gramových množstvách je obrovský. Známa traskavina jeazid olovnatý používaný do vojenských rozbušiek. Ak je nebezpečenstvo výbuchu ato samozrejme existuje, tak má byť prítomných minimum ľudí. Jeden - dvajapriamo vykonávajú likvidáciu-delaboráciu a ďalší jeden- dvaja kontrolujúpriestor. Je možné , že vnútorné predpisy povoľovali viac, ale je fakt otázkači to bolo potrebné. Ak sa na tom pracovisku vyskytli aj iní ľudia, je otázne,či ich tam niekto poslal, alebo tam prišli sami a nemali tam čo hľadať.
2. Ďalšia otázka je, či neboli prekročené maximálne množstvápovolené pre delaboráciu, či neboli popri tom prekročené maximálne množstvá preskladovanie pred delaboráciou a prípadne či neboli uložené aj iné traskaviny avýbušniny, ktoré tam nemali čo hľadať.
Zase je otázka, či to niekto kázal, ústne či písomne, aleboto bola iniciatíva pracovníkov pri delaborácii. Ono, by ste neverili, čo všetkodokáže rutina v práci a ako sa podcenia niektoré život ohrozujúce faktory.
3, Aká bola vnútorná kontrola v podniku, kto chodil nakontroly z inšpekcie, ktorej podnik podliehal? Ako sa pracovalo a viedlipoučenia o bezpečnosti a ako sa priamo kontrolovali?
4, Ako bol naprojektovaný samotný podnik? Boli jeho budovynaprojektované a postavené tak aby sa v nich mohla vykonávaťdelaborácia, skladovanie a aj výroba výbušnín? Aké maximálne množstvov určitom časovom rozsahu? Aká bola a v akom stave technológia?
Otázok bude pravdepodobne viac, budú pracovať emóciepríbuzných obetí, obetí ktoré prežili a samozrejme svoje zohrá aj strachmanažérov podniku a jeho zakladateľa. Aksa zistia pravé príčiny nešťastia bude to mať trestnoprávny postih a ak sanezistia, vinníkov nebude, ale vytratí sa aj možnosť z nešťastia sapoučiť.
Treba si uvedomiť, že na Slovensku je takýchto podnikovviac, napríklad plynárenské. Nešťastí pribúda, lebo zase rozhoduje ekonomika. Zariadeniaidú na hranicu životnosti. Z minimálnymi nákladmi maximálny zisk. Nieje potom čomu sa diviť, ak aj pracovnícihľadajú spôsob ako si „pomôcť" aby sa za svoj plat veľmi nenarobili. Možno v tomto podniku by ako jedinébezpečnostné opatrenie bolo účinné ak by topmanažéri mali kancelárie nadpriestormi delaborácie a výroby.
Podľa rozsahua následkov nešťastia bolo podľa mňa traskavín a trhavín zrejme asiv istom momente priveľa!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Vyjadrujem úprimnú sústrasť pozostalým po obetiach tohtozbytočného nešťastia.
Autor je vyštudovaný vojak a zároveň ajčlovek z plynárenstva
