Ako začať? Pozrime sa bližšie, čo spôsobuje to, že to na Slovensku je tak ako to je. Myslia sa tým pochopiteľne hlavne tie javy, to dianie alebo také udalosti, ktoré majú Slovenský pôvod. Geografický ako aj národný. Uvažujme výlučne záležitosti slovenskej spoločnosti a SR ako takej. Tvrdím, že všetko čo sa v slovenskej spoločnosti (ďalej len štát) udeje je zapríčinené konaním a myslením každého jedného človeka v tomto štáte. To by malo postačovať ako parciálna odpoveď na druhú otázku.
Zodpovední sú všetci
Teraz, keď už vieme, že na „vine" nie je Dzurinda ani Fico, ale ja a všetci moji ostatní spoluobčania aj neobčania (v štáte), tak skúsim stručne analyzovať typického Slováka a niektoré jeho vzorce myslenia, ktoré (ja osobne) považujem pre tento účel za relevantnú charakteristiku. To, ako sa správame, a ako myslíme nám dá spoľahlivý a veľmi jasný obraz o tom ako je to na Slovensku.
Obyčajný Slovák, ktorého budem v tomto texte charakterizovať je človek, ktorý nijako nevyniká z radu, správa sa štandardne a priemerne. Človek - Slovák milión, nazvime ho povedzme občan Pivo1, bude našim prototypom a poslúži nám ako ukážkový predstaviteľ väčšiny populácie. Prirodzene, nemyslí sa absolútna väčšina.
Kto je občan Pivo1? Čím sa živý, ako sa stravuje, čo robí a čo ho zaujíma?
Začnime tým, čo je občanovi Pivo1 asi najbližšie. Pivo a chľast. Netvrdím, že by Pivo1 pil nejako extra veľa piva (aj keď sa určite snaží), skôr sa jedná o to, čo pije. Najpredávanejším pivom v štáte je Corgoň. Pivo1 teda pije Céčko. Ja osobne som ho dávnejšie zvykol tiež piť a konštatujem, že v tomto štáte ľudia pijú asi to najhoršie, čo doma varíme. Nepochybne to svedčí o tom, že Pivo1 nemá ani páru o tom, čo je dobré pivo.
K pivu sa niekedy hodí aj niečo na náladu a pre náš prototyp je to hlavne niečo lacné. Z toho, čo môžeme považovať za povšimnutie stojí asi len borovička, akási liehovina V35, prípadne Um. Nič z toho neplní inú funkciu ako sa poriadne a hlavne lacno mentálne otupiť.
Víno je síce v štáte dobré a zopár vinárov ho aj vie spraviť naozaj kvalitné, ale pochybujem, že Pivo1 ho uprednostní pred vyššie spomenutými dobrotami. Snáď len keby to víno bolo v 5 litrovom demižóne alebo keby to bol lacný burčiak na jarmoku, doladený múkou a cukrom, nech vydrží viac, ako za normálnych okolností, teda najviac pár hodín. Podnikanie par excellence v našom štáte. Klobúk dolu pred takými. Toľko k priemernému pitiu.
Čo, okrem pitia si dáva občan pivo1 do žalúdka? Nazvime to kalórie v pevnom skupenstve. Pozrime sa, čo má na výber v stravovacích zariadeniach. Niektoré z nich sa odvážne nazývajú reštaurácie. Vyprážaný syr s hranolkami a tatárskou omáčkou, Hotová delikatesa. Bryndzové halušky so slaninkou, kura s ryžou a broskyňou, černohorský rezeň, kurací rezeň, morčací rezeň, gordon bleu (slovenská verzia cordon bleu), hríbová polievka zo sáčku, kebap, pizza, langoše, cigánska pečienka, pečená klobása a ešte jeden svetový unikát - treska (a samozrejme parižák). Nech sa na ten zoznam pozerám ako chcem, stále mi z toho vychádza, že Pivo1 má rád hlavne mastné, nezdravé a lacné jedlá. Chuťovo sú až na niektoré výnimky podpriemerné. Kvalita surovín je na tom veľmi podobne.
Prejdime teraz k niečomu, čo si vyžaduje trocha namáhať sivú hmotu. Čítanie. Pivo1 číta Nový Čas, ktorý má asi toľko textu ako zopár kapitol v šlabikári. Relevantná informačná hodnota sa blíži k nule. Jediná hodnotná informácia je snáď len dátum. Potešujúci fakt by mohol byť, že Pivo1 si občas pozrie aj také SME alebo Pravdu, ale aj tak je to jednoznačná výhra pre obrázkové denníky. Týždenníky sú na tom ešte horšie. Pivo1 číta takmer výlučne tzv. spoločenské magazíny. To označenie sedí úplne dokonale - číta ich celá spoločnosť, štát.
Takže myslenie sme si precvičili. Vráťme sa k menej namáhavým činnostiam. Sledovanie televízie. Tu by som veľmi rád všetkých odkázal na blog Ľubomíra Nemeša, ktorý sa tejto téme venoval niekoľkokrát. Odporúčam hlavne články o markizáckej Smotánke a tuším Teleráne. Neviem, ako často pozerá Pivo1 tieto „relácie" ale som presvedčený, že ich sledovanosť je relatívne vysoká.
Čo však viem na isto je, že Pivo1 pozerá Televízne noviny na Markíze. Priznávam, občas si ich pozriem aj ja, ale znova som nútený konštatovať, že stoja za... Aspoň keby sa netvárili tak veľmi seriózne aj by som prižmúril oko, veď chudáci asi na nejaké nudné analýzy nemajú kapacity (personálne) tak v poriadku. Markíza spolu s Pivom1 to však považujú za seriózne „spravodajstvo". Počet mŕtvych na cestách si môžem pozrieť aj v štatistikách a ostatné „udalosti dňa", ktoré majú podobnú informačnú hodnotu ako články v Novom Čase patria do úplne rovnakej kategórie. 30 minút audiovizuálneho balastu. Správy na Jojke sú skoro verným klonom, ale aspoň sa na nič nehrajú (Krimi noviny, lol). Je to opäť len samá havária, vražda, úspešný zásah polície na zločincov, ktorí nemajú to šťastie, že vlastnia poslanecký preukaz, alebo zadržanie nebezpečného lupiča (v tom lepšom prípade, kým im neujde alebo ho nepustia), ktorý ukradol pár evri atď. Pivo1 absolútne nemá šancu dozvedieť sa čo sa naozaj deje a čo sa ho týka priamo, v jeho vlastnom štáte. Zahraničné správy sa robia asi len pro forma. Aby sa nepovedalo. Nakoľko však Pivo1 aj tak nemá o ne záujem, tak je to dokonalá symbióza „investigatívnej žurnalistiky" slovenského typu a priemerného občana.
Správy máme za sebou. Pivo1 je teraz informovaný a môže s pocitom, že je o niečo múdrejší sledovať svoj obľúbený večerný program. Dokumentárne filmy, zahraničné kanály (okrem ČT), diskusie na ekonomické témy a pod. sú pre Piva1 asi tak zaujímavé ako nočný program na STV2. Aj tu prevláda konzum a nie rozum. Ešte je dosť možné, že Pivo1 zájde do miestneho lokálu a bude sa venovať politickej debate, kde určite všetky svoje tvrdenia podloží argumentmi a faktami, ktoré práve získal cez spomenuté komunikačné kanály (viac by sa asi hodil výraz stoka). Bude to určite erudovaná debata pri dobrom pive.
Ako sa občan Pivo1 správa vo vzťahu k štátu a k spoločnosti?
Ďalšie črty nášho hrdinu budú čisto subjektívne ale zrejme nebudú ďaleko od objektívnej pravdy. Pivo1 je človek, ktorý sa rád sťažuje. Obzvlášť rád na nedostatok peňazí ale rád skritizuje aj svojich spoluobčanov a všetko ostatné. Pivo1 by bol najradšej, keby mal vždy všetko a najlepšie zadarmo. Chýba mu znalosť elementárnych ekonomických princípov, čo má za následok, že jeho predstava o fungovaní štátu je zvrátená. Občan Pivo1 napríklad nevie, že zo svojho platu dobrovoľne odovzdá akejsi virtuálnej entite zvanej štát zhruba polovicu toho, čo mu zamestnávateľ platí a celkom určite nemá ani páru o tom, kam tieto prachy idú.
Občan pivo1 žije v predstave, že politik je jeho pánom, a že vláda mu má vládnuť a vyberať od neho dane resp. mu platiť dávky (čo je tiež veľmi zaujímavá téma, tie tzv. dávky...) Stredoveké myslenie má tak hlboko zakorenené, že nie je schopný akceptovať spoločenské zriadenie, v ktorom rozhoduje iba a jedine on, koho poverí riadením vecí verejných. Tento princíp, kedysi známy ako demokracia, na ktorom sa múdre hlavy raz dávno dohodli, (ne)funguje tak, že každý z nás, je nadriadený každému jednému ústavnému činiteľovi. Politik je sluha, ktorý má Pivovi1 slúžiť. Tragédia dnešného štátneho zriadenia je, že to je presne naopak. Aj Pivo1, aj politik majú v skutočnosti úplne opačné role, aké by mali mať. Už len ten názov „vláda" vo mne evokuje skupinu veľmi privilegovaných pánov, ktorým platím ich nákladný život a keď by som s tým náhodou nesúhlasil, tak poputujem do chládku na pár rokov.
Nemajú tí Angličania na to trošku vhodnejší výraz? Government je predsa niečo úplne iné ako Ruler. Pivo1 má ale aj dnes svojich Rulerov. Naši Ruleri sú exemplárnymi príkladmi, priam výstavnými kusmi a dokonalým zrkadlom Piva1. Oni sa vlastne správajú veľmi podobne ako náš Pivo1, akurát majú drahšie obleky a kričia hlasnejšie ako zvyšok. Ten (zvyšok) ich samozrejme počuje a následne aj zvoli podľa presne tých istých vzorcov rozhodovania, na základe ktorých sa rozhodujú a konajú cez všedný deň. Ako to vyzerá v praxi sa môže každý presvedčiť sám.
Spôsob myslenia aké má Pivo1 je absurdný aj kvôli absencii sebareflexie a žiadnemu záujmu o zmenu spoločenského stavu (vo svoj prospech pochopiteľne). Tento stav by sa dal označiť ako spoločenská letargia. Určite by sa Pivovi1 dala priradiť ešte aj ďalšia vlastnosť akou je alibizmus, prípadne aj pokrytectvo. Ich efekt na spoločenský systém je rovnako zdrvujúci ako atómová bomba.
Tak ako to teda je na tom Slovensku?
Odpoveď je, že na Slovensku je to tak ako je to v prípade Piva1. Čo to znamená? To znamená, že na Slovensku pijeme hnusné pivo, jeme nezdravo a nechutne, čítame obrázky v Novom Čase, kukáme do TV na chudákov, ktorí sa zabili v autách, nezaujíma nás koľko platíme do spoločného a koľko sa nám v skutočnosti vráti späť a sme s tým všetkým na jednej strane úplne spokojní, ale paradoxne na všetko aj frfleme. Možno to ale robíme len tak. Zo zábavy. Zanadávame si, skritizujeme všetko a všetkých, posilníme sa trošku a možno ešte aj buchneme do stola, prípadne do niekoho iného. Veď nech to predsa má nejaký efekt.
A tým sa celý kruh uzatvára. Pivo1 sa spokojne - nasrato vráti k rutine. Samozrejme bez akejkoľvek snahy niečo na svojej situácií zmeniť. Je to naozaj fascinujúce myslenie väčšinového občana a tvrdenie, že väčšina väčšinou nemá pravdu v tomto prípade rozhodne platiť bude. Iste, raz príde moment, keď si aj tá väčšina z nás uvedomí, že asi je nutné prehodnotiť svoj hodnotový rebríček a svoje myslenie. Ťažko hľadať riešenie tejto situácie. Ja by som navrhoval aby ten, kto je nespokojný začal aj konať. Je jedno ako. Podstatné je, aby sa spoliehal len na seba, nie na ostatných. Alebo je fakt pohodlnejšie len to kydanie? Možno to tým ľuďom tak, ako to je, naozaj vyhovuje. Veď koniec koncov na Slovensku je to tak!
autor: Tomas Ehn
