Štát po celé desaťročia financoval preskúmanosť územia, konkrétne realizáciu podrobných inžinierskogeologických máp. Inžinierskogeologický prieskum má za úlohu posúdiť územie z hľadiska budúcej výstavby s možnými rizikami - posudzuje a následne znázorňuje v mapách kvalitu hornín z hľadiska založenia stavby, zosuvy s prognózou vývoja, identifikuje územia potenciálne zatopené pri povodniach.
U všetkých týchto faktorov sa opiera o historické údaje - a to všetko v mierke 1:10.000, teda oveľa podrobnejšie ako dnes vydávané najpodrobnejšie turistické mapy (1:25.000). Takýmito mapami sú dnes pokryté všetky územia sídelných aglomerácií na Slovensku. Inžinierskogeologické (ďalej IG) mapy sú k dispozícii v štátnom archíve (Geofond) a takisto aj v zadávateľských organizáciách (ministerstvo). Územie postihnuté zosuvom nie je automaticky vylúčené z možnej výstavby. V zásade, stavať sa dá všade, ide len o nákladnosť stavby.
U postihnutých objektov s veľkou pravdepodobnosťou pred samotnou projektovou prípravou resp. vo fáze deklarácie pozemku ako stavebného neboli použité IG podklady, ani realizovaná geotechnická štúdia (ktorá je, mimochodom, v niektorých členských krajinách EÚ povinná pre akúkoľvek stavbu). Z tohto hľadiska je v záujme samotných stavebníkov a ich architektov, vedieť, na akom území plánujú stavať. Niekedy stačí aj múdra rada pamätníka obce. 50 rokov však v geológii nič neznamená a stavitelia určite dúfajú, že ich dom bude domovom ešte aj ich vnukom.
Nepísaným cieľom riešenia štátnych úloh resp. úloh financovaných zahraničnými grantmi (a teda aj IG prieskumov) bolo splnenie plánu a prečerpanie finančných prostriedkov. Úlohy tak následne končili v zásuvke úradníka na ministerstve (okrem už spomínaného Geofondu). Demotivácia riešiteľov úloh z toho plynúca nebola tým najhorším výsledkom.
Tým hlavným problémom bolo a naďalej ostáva nevyužitie týchto cenných podkladov samosprávami. A tak miestne samosprávy resp. ich hlavní architekti, vo fáze prípravy územného plánu resp. schvaľovania stavebných povolení zohľadňujú vhodnosť územia z IG hľadiska na základe dobrovoľnosti ( a teda spravidla nezohľadňujú), aj keď by to malo byť v ich záujme a v konečnom dôsledku v záujme obyvateľstva. V tomto prípade by to však mal byť štát, ktorý by mal nariadiť samosprávam povinné využitie existujúcich a dostupných podkladov pre plánovanie výstavby, aby sa predišlo takým udalostiam, aké otriasli Slovenskom za posledný rok.
autorka: Soňa Kallová
