Fenomény hokejovej krajiny

Kam sa však hrabú na nás, s našimi vymetenými ulicami, pripomínajúcimi kozmickú apokalypsu z vysokonákladového katastrofického hollywoodskeho science fiction...To si inde na svete neviem predstaviť a čudujem sa,že v čase takýchto súbojov vôbec premávajú vlaky, autobusy a električky, zrejme ich vodiči "nafasovali" okrem solviny aj televízne prijímače kvôli hokeju.

Samozrejme, preháňam, ale hokej je v májových dňoch na našom Slovensku fenomén, ktorý prerástol rámec športu, čo si dovolím tvrdiť bez predloženia štatistík infarktovosti, merania hluku, predaja štátnych symbolov, dresov a podobne. A vari nikde inde si hokejisti neužijú toľko slávy aj kritiky, najmä od laikov. Hokej je mužný a rýchly šport, pritom relatívne jednoduchý na pozeranie pre každého, kto je schopný vidieť puk pri náháňaní sa za ním tými zopár atletickými chlapmi, ktorí sa pri tom občas zrazia, alebo zadunia mantinely, či niečo alebo niekto sa zatrepoce v sieti..., čo emocionálne pôsobí najmä na nežné pohlavie. Tak sú do hokeja vtiahnuté ženy so svojím emocionálnym "drajvom" a kucapaca je hotová.

A potom sa stáva, že hokejista sklame nie výkonom, ale tým, že má modré, a nie zelené oči. Nepomôžu tomu ani hokejové legendy, ktoré si svoju penziu vylepšujú čo najväčším kydaním hnoja na hráčov a na všetko okolo nich, pričom si pomýlili, že za ich éry to neboli v uliciach oslavy ich veľkých víťazstiev, ale oslavy sviatku práce... pri všetkej úcte k legendám. A okrem toho kuvikajú o zániku hokeja na Slovensku, čo je menej pravdepodobné ako zrážka našej Zeme s obrovským telesom.

Z toho je jasné prečo naši dezorientovaní martýri kdesi tam na severe raz nevedia korčuľovať či dýchať, raz drvia Rusov, Američanov alebo Fínov a potom im prihrávajú na góly, aby bolo čo dobiehať. A chudobným Lotyšom či Rakúšanom jánošíkovsky rozdávajú body.

Nie, nechcem kritizovať, polemizovať či hľadať riešenia, chcem len napísať, že som rád, že som sa narodil a žijem tu, v hokejovej krajine...

autor: Vladimír Bolha