Pravdepodobne ste sa už stretli so slovným spojením quiet quitting – možno vo svojom tíme, možno u kolegu, alebo dokonca u seba. Ide o jav, pri ktorom zamestnanec prestáva do práce investovať viac, než je nevyhnutné – pracuje len v rámci svojej náplne, bez nadšenia, bez ambície, bez zapojenia.
Podobné „tiché odchody“ sa však začínajú objavovať aj v makroekonomickom priestore. Presnejšie – v tichosti odchádzajú celé firmy.
Poznámka: Quite quitting teda tiché odchody, známe aj ako tiché ukončenie práce, sa vzťahujú na mentálne a emocionálne odlúčenie zamestnanca od práce, vykonávanie iba minimálnych požadovaných úloh na udržanie si zamestnania bez vynaloženia dodatočného úsilia alebo nadšenia. Nejde o skutočné odchod z práce, ale skôr o to, aby sa robilo to, čo je potrebné na splnenie pracovnej náplne bez toho, aby sa prekročilo jej rámec.
Ako vysoký krvný tlak
Vysoký krvný tlak nebolí. Roky o ňom nemusíte vedieť. Potichu však ničí organizmus – až kým jedného dňa nepríde infarkt alebo mŕtvica.
Aj v ekonomike existujú tiché hrozby. Zatiaľ čo verejnosť sleduje titulky o bustách, Vietnamoch a kukuričných deťoch, v zákulisí sa odohráva skutočný problém. Nie je hlučný, nemá protesty, ale raz môže udrieť silno.
Centrá zdieľaných služieb: najtichší pilier ekonomiky
Ako upozorňuje Michaela Štalmachová, štvrtá vláda Roberta Fica postupne zavádza vyššie dane, odvody a ďalšie povinné výdavky pre firmy. Pre veľké nadnárodné spoločnosti to znamená jediné – zmenu plánov. Podnikanie na Slovensku sa predražuje a technologický pokrok im umožňuje presúvať aktivity tam, kde sú podmienky výhodnejšie.
Jedným z najohrozenejších sektorov sú centrá zdieľaných služieb (SSC/BPO). Tie zabezpečujú podporu v oblastiach ako účtovníctvo, IT či HR pre materské firmy po celom svete. Na Slovensku zamestnávajú viac ako 40 000 ľudí a tvoria jeden z najsilnejších pilierov modernej ekonomiky.
Poznámka: Centrá zdieľaných služieb (SSC, BPO) predstavujú subjekt zodpovedný za vykonávanie a vybavovanie špecifických úkonov, ako napríklad IT, účtovníctvo alebo personalistika. Ide spravidla o nezávislé organizačné jednotky, ktoré svoje služby poskytujú interným aj externým klientom. Prevádzkové činnosti centier zdieľaných služieb slúžia na zjednodušenie práce, zvýšenie efektivity, štandardizáciu a zníženie nákladov.
Tichý presun, tiché škody
Tieto firmy neorganizujú tlačovky, nevyhrážajú sa. Robia to, čo nespokojní zamestnanci – stiahnu sa. Neodchádzajú naraz, ale krok po kroku.
Výnimkou boli firmy ako IBM či AT&T. Kým v roku 2024 zamestnávalo AT&T na Slovensku vyše 3 300 ľudí, ich počet sa znížil približne na 2 000. Ostatné firmy menia stratégiu – pozastavujú nábor, znižujú investície, presúvajú aktivity. Presne podľa modelu quiet quitting.
Zhoršovanie podnikateľského prostredia, zavádzanie nových druhov daní, nejasné podmienky smerovania krajiny a neochota vlády komunikovať s podnikateľským a zamestnávateľským sektorom sú posledné klince do rakvy.
Čo na tom záleží?
Veľa. Hrubý mesačný príjem zamestnancov v tomto sektore dosahuje podľa údajov z roku 2022 v priemere 2 417 €, čo je 1,85-násobok priemernej mzdy v SR. Pri 40 000 zamestnancoch ide o výrazný príspevok do štátneho rozpočtu.
Pre predstavu pri hrubej mzde 2 500 € mesačne je celková cena práce zamestnaca vo výške 3 417,50 €, čo teda predstavuje odvody na zdravotné a sociálne poistenie a daň z príjmu vo výške 1 572,74 €. Zamestnancovi zostane v čistom 1 844,76 €.
Len na daniach a odvodoch tak štát získa každý mesiac vyše 62,9 milióna €. Ďalších takmer 300-tisíc € mesačne štát vyberie na transakčnej dani zo samotného výplatného procesu.
Ak by sa presunulo len 20 % pracovných miest, štát príde každý mesiac o viac než 12,5 milióna €.
Ticho pred búrkou?
Zatiaľ čo premiér hovorí o obchodnej výmene so Strednou Áziou vo výške 100 miliónov eur ročne, bez povšimnutia mu odchádzajú firmy, ktoré takú sumu tvoria doma – každý polrok.
Len samotné ESET dosiahol v roku 2023 tržby vo výške 632 miliónov €. Centrá zdieľaných služieb sú na tom podobne – ich odhadované tržby sa pohybujú okolo 292 miliónov € (pri 60+ centrách a 40 000 zamestnancoch). Pre ilustráciu – to je ako mať doma dva Kazachstany.
Záver: Quiet quitting, ktorý nás bude bolieť
Toto nie je varovanie pred hypotetickým scenárom. Tento odchod sa už deje. A Slovensko zatiaľ mlčí – podobne ako človek s neliečeným vysokým tlakom.
Ak sa nepristúpi k systémovým opatreniam, dialógom a predvídateľnému podnikateľskému prostrediu, hrozí nám „ekonomický infarkt“. Nie hlučný. Nie zajtra. Ale raz určite.
