Dve minúty tmy

Málokedy býva v tomto vlaku z Trnavy zažaté svetlo, takže v tej chvíli nastane tma - čiernočierna tma. Je to celkom šok pre oči, najmä keď je vonku napadaný sneh.

Ak idem sama, čítam si väčšinou nejakú knihu alebo bezcieľne pozerám (prípadne civím) von z okna. Okolo mňa je vrava, avšak tou tmou vždy stíchne. Nikto nehovorí, nastáva ticho. Hrobové. Sú počuť len kolesá vlaku a niekde otvorené plieskajúce dvere.

Vtedy nestíham na pár chviľ zastihnúť svoje oči - či žmurkajú - a keď si uvedomím, že žmurkajú, začnem zisťovať, či ich mám práve otvorené alebo zatvorené. Fakt, v tej tme si to neuvedomím - mám ich zatvorené, teda nič nevidím. Mám ich otvorené - tiež nič nevidím.

Keď sa s tým zmierim, že je to vlastne jedno, či ich mám otvorené alebo nie, založím si ruky a tie ucítia niečo iné. Je to vzorka môjho svetra. Cítim vzor na prstoch - aha, tuto je slučka, tuto mi začína rukáv. Dotknem sa tašky a skúšam zistiť, či hmatom prečítam nápis Move element. Prečítam:)

Môj nos zbystrí - cítim jablko. Ale nepočujem nikoho, kto by ho jedol. Veď zahryznutie zubov do jablka sa nedá prepočuť v tomto tichu. Nepočujem, len ho cítim. Vľavo vzadu dá o sebe vedieť fľaša - zasyčala. Presne viem, odkial ide ten zvuk. V Trnave na pravej strane v zádverí sedel jeden chalan a na stolíku mal postavenú fľašku minerálky. Ten zvuk ide od neho - isto. Mám pocit, že počujem, ako prhĺta.

Cítim miernu zákrutu. Fajn, už sme za polovicou tunela.

Muž sediaci oproti mne cez uličku si preložil nohu cez nohu. Počujem to - viem, aký zvuk vydávaju rifle, keď sa o seba obtrú.

Zase ticho, už necítim ani to jablko. Len sa mi zdá, že sa začína nejako rozsvecovať. V okamžiku sme vyšli z tmy a naše oči sa automaticky zatvorili - vonku je sneh. Pomaly ich rozžmurkávam a začinajú si zvykať na tú bielu krásu.

Vláčik dvakrát zahučí. Sme vonku z tunela a vrava pokračuje tam, kde pred dvomi minútami skončila. Väčšinou zažínam "prežúvať" naprázdno, lebo tunel mi spôsobuje zaľahnutie v ušiach. Takže vyzerám ako ryba na suchu, ktorá sa o niečo snaží... Počujem vrznutie vrchnáka od odpadkového koša - aha, niekto vyhadzuje ohryzok z jablka. Ale teraz nedokážem zistiť, od koho ten zvuk ide.


zatiaľ želám pekný dník
:-)