Stalo sa zvykom, nielen na Slovensku, že ľudia nadávajú. Nadávajú na všetko. Nezáleží na tom, či je to vláda, parlament, práca, alebo plat. Dokonca nadávajú i na to, aké je dnes počasie. Neuvedomujú si však, že určité veci môžu zmeniť len oni. Nik iní. Nik iní nepozná ich potreby, ich túžby, ich priania. Len oni sami ich poznajú.Je veľmi príjemné nadávať. Na všetko. A na vládu najviac. Veď ona môže za všetko. Ak by sa dalo, mohla by i za to, že dnes svieti slnko, alebo za to, že zajtra bude pršať. Za štyridsať rokov existencie si ľudia zvykli. Zvykli si na to, že vláda sa o nich postarala. Dala im prácu, plácu...keď ľudia od nej niečo chceli stačilo povedať. Dnes je situácia iná. Dnes vláda už nemá také kompetencie, aké mala v minulosti. Ľudia si zvykli. Zvykli si na to, že nadávajú. Treba však prestať nadávať. Ak niečo chcem, musím si to vybojovať. A nie ísť za "starším bratom", aby mi to dal.
Editorial
Ľudia. Zvyknú si na všetko. Zvyknú si na lásku, na šťastie, ale i na nenávisť, na potupu. Jednoducho, zvyknú si. Sú už takí. Niektorí si na to všetko zvykajú ťažšie a niektorí naopak ľahšie. Výsledok je však rovnaký.