Už som po exkurzii, a s hlbokým poľutovaním musím priznať, ako veľmi som sa v tejto krajine mýlila. Za pár dní sme navštívili jej najväčšie poklady, teda aspoň tie turisticky známe. Mestá ako Split, Dubrovnik, Trogir.. Všetky patria do svetového dedičstva UNESCO, všetky sú neskutočne krásne, majú svoj pôvab, Šibenik dokonca aj skryté tajomstvo... A ten Split.... To bolo mesto! Keby som neštudovala francúzštinu, tak by som tam chcela určite stráviť aspoň jeden semester cez erasmus! Mesto plné pamiatok, ale aj žijúcich ľudí, s dýchajúcim morom... Krása.
Ale obhliadanie miest pozoruhodných hlavne z hľadiska socioekonomickej geografie by mi nestačilo. Ja som skôr na tú fyzickú... A tu ma úplne nadchli Národné parky Krka, a ako zlatý klinec programu nám boli predstavené Plitvické jazerá. Presne tie, kde sa kedysi premával Winnetou... Na každom kameni, na každej stene sme hľadali jeho stopy, miesta, ktoré si všetci pamätáme z filmov... A keď sme ich našli, to bolo nadšenia!:-) Priezračná voda, ryby čakajúce na kŕmenie od západných turistov, doprava loďou a úchvatný pohľad na vodopády...
Fakt to stálo za to.
A už nikdy nechcem od nikoho počuť, že „Chorvátsko je taká oddychovka...“. Áno, je. Ale je tam aj neskutočne veľa krásneho, aj poučného.
