Film je krutý, nechýbajú zábery ľudských lebieka „divošského“ správania sa a rituálov domorodcov. Ale nezobrazujeiba ich „barbarstvo“, ako by sme to nazvali tu v civilizovanej Európe.Približne v polovici záznam dostáva úplne iný rozmer. Hľadajúci profesorsíce nenachádza štyroch bádateľov živých, ale nájde aspoň materiály, ktorépočas svojej púte zaznamenali. Ale stále nevie pochopiť, čo takého strašnéhomohli jeho známi vykonať, keď si zaslúžili takýto osud... Pretože jeho saméhoaj so sprievodcami „divosi“ prijali pomerne dobre, a šťastne sa dostal ajspäť do USA.
Pri prehliadanípôvodných videozáznamov, aby tieto nálezy mohla použiť televízia akodokumentárny seriál sa aj bežný divák dozvedá pravdu. Civilizovaní, mladí,veselí a hlavne skúsení Američania sa rozhodnú vypátrať stanovište kmeňadosť neobvyklým spôsobom – jedného z domorodcov postrelia do nohy, abynapredoval pomalšie a nestratil sa im z dohľadu. V dedine sasprávajú ako skutoční konzumní západní turisti – neberú ohľad na súkromie ľudížijúcich v chatrčiach, všetko natáčajú, neustále strieľajú z puškya ľakajú obyvateľstvo, zabijú prasa... Kvôli lepším záberom prinútiaobyvateľov nahrnúť sa pod najväčšiu slamenú strechu v dedine, ktorú podpália,a zároveň strážia východy z budovy, aby sledovali reakcie ľudí.... Poceste znásilnia jednu Indiánku, natáčajú umierajúcich ľudí, ženu, ktorá porodímŕtve dieťa a nakoniec ju ukameňujú... Nevážia si pohrebiskáa trofeje. Napriek tomu sa nesmierne čudujú, keď ich domorodci obkľúčiaa začnú po jednom zabíjať – podľa toho, koho chytia skôr. Ostatní belosisa len prizerajú, a samozrejme všetko natáčajú, namiesto pomocipriateľovi. To sa im nakoniec aj stane osudným, pretože, prirodzene, kanibalichytia a postupne zabijú všetkých.
Úlohy savymenili. Tí, o ktorých sme sa spočiatku báli, ako ich dobrodružstvo medziľudožrútmi dopadne, sa postupne stávajú lovcami skvelých reportáží, za ktoré sisľubujú bohatstvo, namiesto toho, aby sa ako dokumentaristi snažili pochopiťľudí a tradície daného územia. Obávaní kanibali sú znázornení ako ľud, ktorýsi len bráni svoje územie a holý život.
Aj dnes je totakto. Vidíme len vlastný pohľad na vec, nerešpektujeme názor druhého. Stále simyslíme, že ten náš spôsob života je lepší ako ostatných, a preto honeváhame nanútiť všetkým naokolo. To, že by sme sa možno mohli poučiť ajz iných národov, neberieme vôbec do úvahy. Či sa jedná o domorodcov,moslimov, alebo dokonca suseda.
