Mysel zahmlená pivom, vínom, umelou eufóriou, a predsa jasná. Géniovia svojej doby, vrhajúci plavý kužel svetla do tmy konzervatívnej formy. Liberáli opití šialenstvom a slobodou, spútaní okovami (pseudomorálky) spoločnosti v Alcatraze. Píšu, pijú, myslia a cestujú. Frisko je ich sinavým táborom, jasným ohniskom hipsterov v umelých kruhoch humanity.
Včera to boli géniovia. Dnes je to pleps plodiaca lacné pseudodiela pre široké masy. Primitívni bohémovia éry hlupákov. Kŕmia ich zrecyklovanými jednoduchými životnými pravdami a oni ich vzývajú ako bohov. Tučné titulky webových stránok. Pod nimi články plné superlatívov. Úprimnosť sa pretranformovala na úbohosť. Masy chcú hrubosť, vulgárnosť a bezobsahovú obscénnosť. Je to paradox, čo dosiahli.
Masy chcú nasladlú patetickosť a smiešny sentiment. Jednoduchosť. Pararelu vlastných životov. Nechcú premýšlať, chcú sa nechať viesť. Vytvárajú hrdinov z vlastných radov. Je to choré, úchylné, ako demokracia. Vzorec ktorý "funguje", aj keď je chybný.
Vlak sa rúti z východu na západ, storočiami. Mení sa na hada. Dážď bozkáva ženy aj mužov, v záplave smutnej poézie, ako v Kerouacových podzemníkoch. Obetovali sme hodnotu Molochovi 21.storočia. Neprežije.
