Občas aj Kollár dobre povie

Mafiána, fackovača žian, vlekára z Donovalov a verejného zvrhlíka,, ktorý sa v podivuhodnom Matovičovom zlepenci stal druhým najvyšším ústavným činiteľom republiky, považujem za jednu z najväčších bizarností ponovembrovej histórie našej vlasti. Na sklonku (dúfam že definitívnom) svojej kariéry však povedal slová, ktoré som ochotný podpísať vlastnou krvou. Asi naňho zapôsobila charizma malého veľkého muža, ktorý dnes prišiel medzi roztrasených, zaprdených, dezorientovaných človiečikov, čo sa dostali k svojej krajine, slobode a bezpečnosti akosi omylom, a tak si ich aj vážia. Za päťsto eurokorún predajú svoju vlasť. Za to by ste nekúpili ani ono povestné Hrnčiarovo pole. Ba niektorí ju hoc aj zadarmo dajú. Veď zadarmo ju dostali a ich prihlúple mozočky, napustené etylom a russkou propagandou nevedia vyhodnotiť jednoduché fakty.
Ale odbočil som. Vekslák od hotela Kyjev (to je irónia, čo?), dávno vymenil štýlové šušťáky a hrubú reťaz za oblek a manžetové gombíky a miesto piťovcov sa teraz stretáva so štátnikmi. Nuž, privítal aj pána prezidenta Zelenského. A viete, čo mu zaželal? Počúvajte: „Prajem Ukrajincom, aby si ten mier vybojovali, aby vyprášili tých Rusov a vyhnali ich domov.” Trochu kostrbaté, ale na veksláka viac ako dobré a pravdivé skrz-naskrz. A ešte jednu vec povedal: “Mali by sme byť vďační, že netečie naša krv!”
Skutočné až hrôza…
Mimochodom, oneskorene, ale predsa: Pán prezident, vitajte na Slovensku!!! Slava Ukraini!!!