Som asi nepoučiteľný! Toľkokrát som si povedal, že do tej našej krčmy viac nepôjdem, ale Ďuro ma znovu zlomil. Keď vám však poviem, na čo, presnejšie, na koho ma tentokrát namotal, tak sa mi nebudete diviť, že som šiel.
“Dnes príde svojstojný Slovák. Najsvojstojnejší, predseda všetkých svojstojných” drmolil Ďuro na zástavke pri pošte. Nejaké to pivko už dnes mal - desinu a možno i jednu protipechotnú - slivku z plastikového kelímka s alobalovým viečkom.
Tak toto si nemôžem nechať ujsť! Kapitáň v našej krčme!
Témou bude všeobecná politická situácia doma a vo svete. Povedané jazykom Ďura a spol.: Do hajzla so všetkými, okrem našich, hlavne však s malým zeleným a s celou jeho Ukrajinou, a nech žije Putin a slovänské bratstvo (vybraných Slovänov, pochopiteľne)!
ŠIel som teda! A svojstojný nesklamal. Veľmi sa s tým nepáral. Začal rovno u susedov. Práve teraz, v terméňi mesiaca jan…, pardón, mar…, do prdele, v terméňi mesiaca fabruára, áno, povedal fabruára, sa s pospolitým ľudom potreboval podeliť o svoj veľký strach: "Toho, čo sa najviac bojím, je nesvojprávnosť Zelenského."
Opakujem: Svojstojný sa v terméňi mesiaca fabruára zľakol nesvojprávnosti Zelenského.
Pre istotu ešte raz: Bojí sa nesvojprávnosti... Zelenského... SVOJSTOJNÝ!!!
Ďalej to už také zaujímavé nebolo, len keď som sa ho opýtal, ako si mohol princeznú pomýliť so Zsuzsovou a tú asi s výložkami, lebo ju chcel strašne boškať, chlapi - od pálenky stále menej svojstojní - ma skoro ukŕkali.
A ten tučný buditeľ so šibalským úsmevom Ajnštajna z Aliexpresu potom dlho vykladal, že má rád všetkých Slovänov, aj Rusov, aj Ukrajincov, ale tí Ukrajinci, no, no, no, onehdá dvaja dali na búdku nejakému Slovákovi v Bratislave. A v tom spočívajú ich vojnové zločiny. Banderovci hnusní. Normálne ho zbili, len niekoľko kilometrov od nás. Ako Jánošikovho starého otca… Toho tiež zbili. Maďari. Ale pozor! Maďari sú teraz kamaráti, lebo nemajú radi Ukrajincov. A veď aj Maďari sú vlastne Sloväni hovoriaci po maďarsky, nie? Ale tých dvoch Ukrajincov treba podľa kapitáňa lapiť a poslať bojovať na Ukrajinu. A tomu som zase ja nerozumel, pretože predtým hovoril, že je proti vojne. Ale uznajte, taký vojnový zločin! Dvaja na jedného! Toľko k zahraničnej politike.
A ešte spomínal nejaký winehouse gelt a ural gelt (asi mal na mysli Weihnachtsgeld a Urlaubsgeld - ťažké slová aj pre príčetného), to sme už boli pri domácej ekonomike a on veľmi ťažko vyslovoval. V duchu som rátal, že koľko tak môže mať kadejakých rečových a mentálnych porúch a vravel som si, že je to škoda na takého velikána. Si potom z neho robia srandy kadejakí nactiutŕhači na internetoch.
Chlapi boli stále menej svojstojní, oči mali kalné ako potok pri družstve, ledva sedeli a z ich výkrikov sa dali rozoznať už iba vybrané slová. Buditeľ však neprestával, zato ja som sa začínal nudiť. Tak som ho poslal pred všetkými do psej matere a pobral sa preč. To už chcel zasiahnuť aj náš udatný starosta, ale nestihol, s rachotom som odišiel. Ináč, starosta je brat za brata, bývalý boľševik. Ale veď aj buditeľ ide spájať boľševikov s Veľkoslovänmi.
No ale teraz už do krčmy asi dlho nepôjdem, lebo jeden či dvaja si zajtra môžu čo-to pamätať a povedať aj ostatným. A hoci sa ich nebojím, veď v posilke dvíham ťažké železá, biť sa mi nechce. Ale veď, uvidíme…
Legal disclaimer: Postavy a udanosti v tejto poviedke sú vymyslené. Buhužiaľ! Skutočnosť je totiž ešte o riadny kus horšia...
