So Samkom Hroboňom sa zhováram už asi hodinu a za ten svet mu neviem vysvetliť, ako to je s tými našimi Všechsvätými. Samko Hroboň je evanjelik, augsburského vyznania, ako je asi zrejmé podľa jeho mena. Je odborník na Bibliu, hlavne na Druhú knihu Samuelovu a aj na Pavlove Epištoly. Ale dobre pozná aj ďalšie knihy Zákona, bodaj by som ich ja tak ovládall, aj keď zahanbiť sa nenechám. Ale občas musím kde-tu kuknúť, aby som sa uistil, že si pamätám správne.
Nuž ale tí Všetci svätí, toto sa Samkovi nepáči.
“Sancta Dei Genetrix, omnes sancti angeli et archangeli, omnes sancti patriarchae et prophetae, omnes sancti doctores, omnes sancti et sanctae Dei.”
“My sa klaniame iba Bohu,” opakuje dookola ako papagáj, ale mám ho rád, tak mu to nepoviem.
“Intercedite pro nobis, orate pro nobis! To je všetko. Klaniam sa vari niekomu?” opáčim ešte, ale Samko stále krúti hlavou.
“Aj tak mi prídete ako modloslužobníci!”
Samko je nemilosrdný a mne prišlo tak trochu ľúto, keď som si spomenul na rannú omšu.
“Dnes otvára sa brána nebies dokorán,” spieval zbor a spolu s organom so zaradeným registovým kolektívom “tutti” to burácalo tak, až mi bežali zimomriavky po celom tele. A tak sa mi vtedy zazdalo, že po Línovi, Klétovi, Klimentovi, Sixtovi, Kornéliovi, Cypriánovi, Vavrincovi, Chryzogónovi, Jánovi a Pavlovi, Kozmovi a Damiánovi pôjde v Rímskom kánone môj starý otec, stará mama, dedo, babička, krstní, ujovia, tety, a potom konečne spomenie pán dekan, naklonený do misála, aj môjho otca. A mne zovrie hrdlo a nebudem vedieť odpovedať. Ale dekan ich všetkých spomenul len tak všeobecne.
“Pamätaj, Otče, i na svojich služobníkov a služobnice, ktorí nás predišli do večnosti so znakom viery a spia spánkom pokoja. Prosíme ťa, Otče, daj im a všetkým v Kristu odpočívajúcim prebývať vo vlasti blaha, svetla a pokoja.”
No mne aj tak prišlo mäkko.
Toto som Samkovi Hroboňovi vysvetliť nevedel, ale hovorím, nehnevám sa naňho, lebo ho mám rád a tak dobre sa s ním hovorí o Biblii, hoci Jakubov list pred ním radšej nespomínam. Nemá ho rád, lebo ani Luther ho neznášal, dokonca ho nazval slamenou epištolou. A to ma tak rozčuľuje, že radšej Jakuba so Samkom nenačínam.
I tak však neverím tetke Halčákovej z Hybe, ktorá ma onehdy, keď som bol ešte chlapec, presviedčala, že “všetci ľuterjani rjadkom do pekla pôjdu”. Ja si naopak myslím, že bratia luteráni, dokonca aj Samko Hroboň, či sa mu to páči, alebo nie, sa musia pripraviť na spoločnosť svätých apoštolov a mučeníkov: Jána, Štefana, Mateja, Barnabáša, Ignáca, Alexandra, Marcelína, Petra, Felicity, Perpetuy, Agáty, Lucie, Agnesy, Cecílie, Anastázie a všetkých Božích svätých. Už teraz si predstavujem, ako sa tam sprvu bude Samko Hroboň okúňať, v tom našom “katolíckom nebi”, ako to on opovržlivo nazval, ale potom sa pustí do debaty s Pavlom i Jakubom, a možno im aj vysvetlí, ako to s tými epištolami mysleli. A keď sa schuti vyrozpráva a vymudruje, snáď mu k uchu doľahnú spevy smrteľníkov odkiaľsi zdola: “Tam chóry svätých - Boha zvelebujú - a zbory Serafov mu prespevujú.”
