Tá pani zamlada musela byť herečka, alebo aspoň ochotníčka. Ostalo jej z tej doby afektované točenie plnými perami a akýsi neviditeľný mošus, ktorým bohato častovala svoje okolie a odkazovala ním, že sa napriek veku a kilám navyše nevzdáva.
“My, Slováci, máme jazyk a literatúru len a len vďaka luteránom,” hovorila mi stará pani a mne prišlo, že vyzerá ako taká ropucha, s tými mäsitými, vykrútenými perami a vypleštenými očami. Obzerala si ma nimi a skúmala, či ma dostatočne šokovala. Mňa, zadubeného katolíčka z hôr, čo sa zaiste zmôže len na symbolický odpor. Povedala “ľen a ľen” a “ľuteráni”, s prehnaným mäkkým “ľ“, aby mi bolo jasné, že je intelektuálka a nebude hovoriť tvrdo ako plebs hlavného mesta.
“A to som krstená katolíčka,” a zase to mäkké “ľ”, vraj “katoľíčka”.
Ale, popravde, neprekvapila ma, ani nešokovala, snáď len trochu napálila, ako svojho času jedna bývalá kolegyňa, keď mi vysvetľovala rozdiel medzi protestantským (ešteže povedala protestantským, ktovie, či by neprezradila svoj robotnícky pôvod, keby povedala luteránskym bez mäkkého “ľ”) severom a katolíckym juhom.Vraj protestantov ctia čnosti (a tu sa mi chce napísať cnosti - znie to tak starosvetsky) ako poriadok, systém, dodržiavanie pravidiel, zatiaľčo katolícky juh, to je čistý bordel. Takto škaredo to povedala, hoci bola tiež rodená katolíčka. Ale, hovorilo sa, že má problém s alkoholom, tak to mohlo byť aj tým, neviem.
Dosť na tom, že keď tá stará pani pokračovala s rečami o “ľuteránoch” a “katoľíkoch”, pretože ona si nedala pokoja a neostala pri Štúrovcoch, mal som už čo-to pripravené. Tak som len odrazu vypálil, a teraz sa za to aj trochu habím, že prečo potom tí luteráni nevedia vyrobiť ani poriadne auto a musia im ho zostrojiť katolíci. Viem, že to bolo trápne, ale vzal som si tento zástupný artefakt pokroku na pomoc zámerne. Napokon, pokiaľ viem, popriadne autá sa v Európe robia len v Bavorsku, Taliansku a vo Francúzsku. A tam predsa žijú, alebo donedávna žili, katolíci, či nie?
Pani skúsila niečo o luteránskom volve (až tak hlboko sme v našej debate klesli) a potom začala o conquiste a dvoch svetových vojnách, ale nepochodila, lebo som jej spomenul Ameriku, tentokrát severnú, Indiánov, aj to, ako si toho rakúskeho frajtra adoptovala prušiacka luteránska dôstojnícka elita. A bol oheň na streche.
Veľmi snažne prosím, nedeľme to tak a urobme si v tom poriadok! Trochu sa nám to tu rozsypalo. Mediteránna kresťanská civilizácia sa pred tisíc rokmi rozčesla na Východ a Západ, nijaký Sever a Juh. A ten Západ sa nám o ďalších päťsto rokov rozdrolil. Ale pozor, nie na luteránov a katolíkov, ale na protestantov a katolíkov. Luteránsky, poťažmo kalvínsky svet je poväčšinou škandinávsko-germánsky (Ženevčania a hugenoti mi snáď odpustia), zvyšok protestantstva je vo svojej hlbokej podstate príbuznejší katolicizmu, ako by si bol ochotný priznať. Takým anglikánom stačí, že z omšového kánonu vyhnali pápeža a dosadili tam kráľa, ináč je ich religiozita plne kompatibilná s katolíckym duchom. Čo sa vierouky týka. Do Ameriky otcovia pútnici na Mayfloweri vyviezli kalvínsku verziu mierne neurotického puritánskeho protestantizmu a až spätne sa vládnuca americká elita identifikovala, či lepšie povedané bola identifikovaná, ako anglosaská, protestantská, niektorí nezabudnú vyrývačne dodať že biela, akoby to bol hriech, a ja neviem čo ešte. A niečo na tom bude, pretože americkí prezidenti boli napospol bieli presbyteriáni a metodisti. Až na jedného černocha s moslimským stredným menom a dvoch nominálnych katolíkov, na ktorých ani samotní katolíci nie sú veľmi hrdí. Ale taký je už život.
Len som tej rozčapenej žabke, bývalej ochotníčke a vzdorujúcej katoľíčke, aj mojej niekdajšej kolegyni, údajnej alkoholičke, chcel povedať, že sever Európy je naozaj usporiadaný a na juhu je kde-tu bordel, nehovoriac už o východe, ale nemá to príliš do činenia s luteránskym étosom, ako to ona (tá kolegyňa) múdro po druhom víne pomenovala. Proste Švédi a Fíni majú radi poriadok, potvrdzujem, toť nedávno som sa odtiaľ vrátil, a Talianom zas až tak veľmi nejaký ten bordelík neprekáža. Ale nie je to tým, že niekto uznáva pápeža a iný nie. Je to proste národný, geografický, regionálny, či etnický rys. Aj Ľudovít Štúr (tam je to mäkké “ľ” namieste) bol luterán, aj Štefánik, aj jeho otec, ale prd by to bolo platné, keby predtým nebolo Hollého a Bernoláka, a neskôr zase Moyzesa a Hlinku, a potom nás všetkých, čo tak radi hovoríme a píšeme v jazyku, čo nám tí luteráni kodifikovali. Deťom to potom nadobro zbabral Hattala, veď päťky z diktátov nosia kvôli jeho ypsilonom. Ach tí katolíci.
Ale ešte musím odpovedať tej pani - žabke a aj sám sebe na otázku, či existuje čosi ako katolícky, protestantský alebo pravoslávny étos. Zaiste. Pravoslávie môže vykazovať príznaky depresívných hĺbkok, katolicizmus čosi, čo sa môže zvonku javiť ako manické extázy a lutersko-kalvínsky svet môže zase pripomínať pacienta na psychofarmakách s odstrihnutými výškami i hĺbkami - bez mystiky, bez veľkolepých obradov a bez spoločenstva svätých. Aspoň zvonku to tak môže vyzerať, ako hovorím, a teraz som bol schválne zlý ku všetkým. Viete?
Ináč, tá stará pani, vedkyňa, ochotníčka, stále hovorila “viete?”. Tak mentorsky, akože, teraz vás všetkých poučím, hoci som pred ňou sedel iba ja sám a o žiadne poučenie som neprosil. A moja kolegyňa zase hovorila “všakáno”. A to nebola nijaká otázka, to bola nástojčivá výzva, volanie o pomoc.
Tak ako to teda je s tým étosom? Ťažko povedať. Dobre poznám len ten náš, katolícky. Celkom dobre, hoci aj nie úplne, lebo to sa nedá. Čo by som robil, bez gotiky, prítmia kostolov, organu, kadidla, omší a loretánskych litánií? To všetko a veľa ostatného formuje pohľad na svet a určuje mravný základ konania, a to je charakteristika slova étos.
Z rečí trochu viem aj o luteránskom. Sterilnom, čistom, lepšie povedané očistenom. Od mystiky a extázy, a to mi tam trochu chýba. No a toho východného sa hádam aj bojím, lebo čosi šípim za svetom, čo sa tisíc rokov nezmenil, hoci ponad neho prehrmeli dejiny, ale to je na inú debatu. Najlepšie autá v Európe aj tak montujú (bývalí) katolíci a najväčší poriadok je u (bývalých) luteránov. A asi aj stačí, pretože som už tuším nazlostil všetkých, za čo sa veľmi ospravedlňujem.
