Zunovalo sa Peťulovi na Teplom vrchu hier na vojačikov.
„Aj tak sú tu všetci na baby,“ hundral si už dlhšie popod nos, „a Kali sľuboval, že v takej kope sa zaiste niečo nájde.“
Nuž sa nám Peťulo hrdinsky zlanil dole hlavou, dobre že mu pri tom modrá knižka z predného vrecka maskáčovej halenky nevypadla. Na fotke na fejsbúku nebolo vidieť tú kavalkádu ružolícich pretoriánov, ktorých si Peťko osobne vybral, ako ho úzkostlivo istili, aby si nebodaj nepostrapatil ofinku, lebo dole už čakalo celé mediálne oddelenie z paláca a fotilo jeho hrdinské počínanie. Mimochodom, nad jeho lezeckým výkonom by sa pohrdlivo zasmial každý, ale doslova každý môj starý kamarát z dvora. To my sme zlaňovali iné veci, len vtedy neboli smartfóny, takže máme len spomienky a obité kolená. Ale to len tak na okraj.
A potom, poďho na majáky a do Petržky k barbierovi, lebo sa načim pripraviť na dlhú cestu. Ide sa diverzifikovať do Azerbajdžanu.
V paláci už čaká vykefovaný, navoňaný, prázdny oblek, do ktorého keď sa Peťulo oblečie, hádajte, čo? Ostane prázdny.
Ešte posledná pusinka Džerymu a pokyny Náhlikovi (či naopak???) a ide sa.
Do Azerbajdžanu smeruje lietadlo so Štefánikom na trupe a s prázdnym oblekom na palube.
A teraz jedna trochu zbytočná otázočka: myslíte, že Peťulo čítal Borisa Viana? Alebo to je len obyčajná koincidencia, ako sa hovorí. Románom J'irai cracher sur vos tombes vpustil Vian do európskej literatúry odpornú pornografiu najtvrdšieho zrna. Slovenský preklad titulu jeho románu je Pľujem na vaše hroby, presnejšie by sa však mal prekladať ako Pôjdem napľuť na vaše hroby. A presne niečo takého si hádam Peťulo hovoril, keď si v lietadle čítal prejav, ktorý potom predniesol v Náhornom Karabachu, kde sa dostavil ako prvý politik z EÚ a po boku toho bastarda Alijeva táral o oslobodení Karabachu. Takto nazval genocídu, ktorú tam moslimskí Azeri vykonali na najstaršom kresťanskom národe v Európe.
Vyslúžil si za to selfíčko s diktátorom v jeho prezidentskej mášine a bol taký spokojný, až sa mu líčka zapaľovali. Akože, od nášho kryptogeja ma neprekvapí nič, on klame vždy, keď hýbe perami, ale veď tam má zahraničnopolitického poradcu, samého veľkého Kubiša, čo z neho dobre že nespravili druhého Osuského. To ani on mu nevie povedať: „Peťulo, také nehovor. Tam nechoď. Stačí do Baku?“ Ale čo by sme čakali od odchovanca moskovskej školy?
Na celej veci je jediným šťastím v nešťastí to, že Peťula možno poznajú v bratislavských babierstvach a módnych salónoch, a ešte na Teplom vrchu, ale už v Bergu je absolútnou nulou, takže jeho reči v Karabachu mali takú váhu, ako prd vo vesmíre, aby som citoval klasika. I tak je to ale hanba preveliká, a pomenovanie akejsi školy tam po Štefánikovi je národná blasfémia.
Náš nastajlovaný panák z paláca nevie, kto bol Vian, ani nečítal jeho odporný román Pľujem na vaše hroby, avšak Charles Aznavour, Sylvie Vartan, Michel Legrand, Arthur Adamov, Alain Prost, Youri Djorkaeff, Henri Verneuil či Robert Guédiguian, teda Francúzi arménskeho pôvodu, to vedia, alebo vedeli a asi to aj čítali. Hovorím to len preto, že s Arménmi by som sa nezahrával. Na Blízkom východe i na Kaukaze sa kedysi hovorievalo, že Grék obabre troch Židov, no Armén obabre troch Grékov. Dnešní Azeri majú ropu, tanky a lietadlá, ale v krajine majú neslobodu a vládne im diktátorská dynastia Alijevovcov. Arméni nemajú ropu, ani plyn, len kláštory, vinice, hory a krehkú demokraciu, ale čo majú, je kopa hrdosti a fištrónu, takže oni si už poradia.
Peťulo napľul na hroby a väzenia novodobých arménskych mučeníkov a to by som na jeho mieste nerobil. Arméni sú starobylý a múdry národ a majú, či mali podobné osobnosti, ako vo Francúzsku, po celom svete. (Len tak skusmo: Cher, Chačaturjan, Ajvazovskij, Kasparov, Agassi, Damadian, Kerkorian, Ohanian, Mikojan Serkis, Bagdasarian, Patapoutian, Ambarcumjan, Saroyan, Paradžanov, atď.) Toto sa nám nemusí vyplatiť, podobne ako celá ficohlasná politika na všetky štyri východné strany. Aspoň toto by mohol „diplomat“ Kubiš vedieť a dohovoriť dezorientovanému kvázivojačikovi s modrou knižkou Peťulkovi.
Za nás, príčetných, sa všetkým Arménom ospravedlňujem a sľubujem, že keď o rok pošleme túto našu chamraď na smetisko dejín, začneme sa správať ako civilizovaná krajina. Áno, Peťulo ešte bude chvíľu šaškovať v paláci, ale jemu stačí vymeniť psovoda a bude sekať latinu.
