Súmrak progresivizmu

Špárali sa v rane, ktorú sami rozjatrili. Sypali do nej soľ a špinu a keď sa zapálila, vŕtali sa v nej ďalej.
Hovorili nám, že doba mužov a žien skončila. Pýtali sa, odkiaľ to máme. Vraveli sme im, že stále to tak bolo a napokon, stačí sa pozrieť dole a všetko je jasné. No oni nie. Vraj staré poriadky už neplatia, teraz je každý tým, čím sa cíti, bez ohľadu na skutočnosť. Spýtali sme sa, čo potom s rodinou, na čo oni, že aj rodina je prežitok. Dieťa nemusí vyrastať v rodine, prečo aj? Aspoň teda nie v tradičnej rodine s ocom a mamou. A my, že v akej potom? V hocijakej, aj s dvoma otcami, dvomi mamami, ba aj iné sa dá predstaviť. Bránili sme sa, že to je proti princípom, proti kresťanským princípom, na ktorých stojí naša civilizácia. Na to nám povedali, že aj kresťanstvo je prežitok, a vôbec, čo s ním otravujeme moslimských imigrantov, veď to je nekresťanské. A tak nám z Vianoc urobili Season. Posielali pozdravy: Season's greetings. Sviatky zimy, ako kedysi, keď darčeky nosil alkoholický geront Ded Moroz. A potom nám hovorili, že aj princípy sú prežitok a naša civilizácia stojí na obchode, obilí, nafte, rope, uhlí a oceli. Na nijakých princípoch. A keď už princípy, tak potom právny štát, vláda zákona, rovnosť, bezbrehá sloboda a vôľa väčšiny, čo je však iba spoločenskou nadstavbou, gesellschaftlicher Überbau, ekonomickej základne. Súhrn politických, právnych, morálnych, filozofických, estetických a podobných spoločenských blábolov. Podstatná je materiálna základňa, nie tieto táraniny arbitrárnej povahy bez hlbšieho ukotvenia, ktoré možno kedykoľvek zmeniť, keď sa na tom uznesie väčšina zmasírovaná médiami a novými elitami. (Áno, tí čo tu spoznali myšlienky jedného Karla, sa nemýlia.)
A keď sa väčšina uznesie, že za istých okolností možno život ukončiť, pretože je nežiadúci, nepohodlný, ťažký, bolestivý, tak to prosto uzákoníme a hotovo. Budeme legálne zabíjať a už aj zabíjame život pred i po narodení. Aj život je len arbitrárnou veličinou. Pozitívny zákon je nad akýmkoľvek prirodzeným.
Toto všetko nám hovorili, a ešte mnoho iných vecí. Otvorili hranice, napúšťali k nám ľudí, čo nás nenávidia a povedali, že sa máme zriecť svojho, aby sa títo necítili u nás cudzo. Povedali, že nám netreba deti, veď tieto sú ekologickou záťažou, na robotu sú predsa prisťahovalci a emócie možno dať aj domácim zvieratkám. Z pamätníkov začali zhadzovať hrdinov starých čias, z kníh škrtať nepohodlné pasáže. Z univerzít urobili marxistické brlohy, kde máte problém povedať nerozvinutú vetu, aby ste sa nedotkli rodovej identity niektorého študenta a zoznam osobných zámen rozšírili na neuveriteľný počet. Mužských športovcov nechali zápoliť so ženami, keď sa cítili ako ženy, alebo to aspoň tvrdili, ba dokonca nechali mužov chodiť na ženské toalety a kriminálnikov zatvárali do ženských väzníc. Povedali, že sme si všetci nie rovní, ale že sme rovnakí. Zo sexuálnych odchýlok, úchyliek a dysfórií si spravili politickú agendu na rozloženie tradičnej spoločnosti, miesto toho, aby ich riešili a pomáhali. Chceli rozboriť sveta starýzáklad, ako sa spieva v jednej známej piesni. Európsky priemysel zadusili idiotickým Green dealom, vypli jadrové elektrárne a elektrinu brali od Poľska, spaľujúceho zvyšky hnedého uhlia.
Sypali soľ a špinu do rán, ktoré sami spôsobili a keď sa z nich vyvalil hnis, hneď mali vinníka: Národných konzervatívcov. Ideológovia progresivistických médií miesto pokorného pohľadu do vlastných radov hrčovitým ukazovákom označujú za vinníka súčasného stavu vecí národných konzervatívcov. Že ste také jakživ nepočuli, nevideli? Nevadí. Ono sa to vždy hodí, nasadiť psiu hlavu konzervatívcom. Pritom ideológom progresivizmu akoby nedochádzalo, že egomaniacka americká plutokracia združená okolo prezidenta Trumpa, psychopatické antisystémové figúrky typu Faragea, Weidelovej či LePenovej, islamistický nacionalista Erdogan ako aj hinduistický šialenec Módí, nehovoriac už o smiešnych karpatských komediantoch, nie sú nijakí národní konzervatívci, ale pitoreskné postavičky globálneho obludária postprogresivistickej doby. Nech ich aj všetkých stokrát pozvú na CPAC, nebudú to konzervatívci. Napokon, CPAC sa v ostatnej dobe zmenil na prehliadku všetkých predstaviteľných psychiatrických diagnóz a porúch osobností. Všetkých týchto bláznov stvoril progresivistický svet. Sú hnisom valiacim sa z rany zámerne jatrenej celé desaťročia. Sú patologickou reakciou jednoduchšieho voličstva, ktorého je, priznajme si to, väčšina, na pocit unesenia hodnôt a sveta, ktorému rozumelo. Konzervatívci s týmto nemajú nič, ale skutočne nič spoločného, podobne ako nemali pravičiari nič spoločného s nacizmom. Išlo o ľavicovú (nacionálnosocialistickú) ideológiu, ktorej komunisti dali neskôr názov krajná pravica, aby sa od neho čo najviac odtiahli a hnoj prehodili na druhú stranu. Teraz by Trumpa, Faragea, Erdogana aj našich uhorských pajácov chceli nazvať národnými konzervatívcami, ba vymysleli im už aj skratku, evokujúcu zlé časy – Nackon.
Nie, toto nie je konzervativizmus, toto je patológia a je to čisto progresivisticko-ľavičiarska polievočka. Nám neostáva nič iného len dúfať, že sa konzervatívci, ozajstní konzervatívci, preberú z hybernácie a ponúknu východisko zo slepej uličky, do ktorej svet vohnalo ľavicové šialenstvo ostatných desaťročí.

P.S.: Len tak na okraj by som sa rád nášho novopečeného bradavičnatého národného konzervatívca opýtal, že keď má čas na vystúpenia na CPACu, či mu už doma funguje zdravotníctvo, školstvo, polícia, ako ide výstavba diaľnice z BA do KE, ukončená v roku 2010, (ako inak?) a či už rozbehal kataster? A že či už má dohodnutú väčšinu v parlamente, alebo je jeho legitimita stále na bode mrazu. A ešte či sa Elonovi priznal, aké ekonomické výsledky dosiahol s firmou zvanou Slovensko za 16 rokov vyčíňania a čo mu na to Elon povedal? Zobral by si ho ako manažéra do Tesly alebo SpaceX? Alebo aspoň ako podnikového právnika, keď tak veleúspešne obhajoval SR v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a ESĽP (7 káuz prehral, sedem skončilo dohodou, nevyhral ani h…)?