JD Vance je spisovateľ a právnik. Napísal bestseller Hillbilly Elegy, neskôr sfilmovaný Netflixom, o ktorom však liberálna kritika napísala, že ide o nedbalé analýzy zbierok ľudí – pobrežných elít, moslimov, prisťahovalcov, ľudí bez vysokoškolského vzdelania, a tak ďalej. Teraz je však Vance Trumpov viceprezident. Jeho nominácia v minulom roku nadvihla nejedno obočie. Preto sa očakával jeho príhovor na Mníchovskej bezpečnostnostnej konferencii s napätím.
Vance na úvod hodil do pléna pár lichôtok Mníchovu a vyjadril hlbokú sústrasť nad hrozným masakrom, ktorý bavorskou metropolou otriasol len pár hodín pred konferenciou, za čo si vyslúžil potlesk, na ktorý zareagoval, že hádam nebol posledný, ktorý dostane. A veľmi sa nemýlil, hoci ja som mu ešte chvíľu tlieskal. JD totiž začal hovoriť o návrate k hodnotám. K pôvodným hodnotám a v takomto okamihu musí srdce kovaného konzervatívca zaplesať. Celkom nediplomaticky sa pustil do svojich európskych hostiteľov, avšak diplomacia a duo Trump - Vance sú dva úplne vzdialené pojmy.
Vance hovoril, že najväčšie bezpečnostné hrozby pre Európu nie sú Rusko alebo Čína, ale že tie ukrýva Európa sama v sebe. Tlieskal som. Čo tlieskal, bol som nadšený. Konečne nám to niekto natrel, už sme to potrebovali. A JD pokračoval. Hovoril o nezvládnutej migrácii, k čomu mu vynikajúco poslúžila nedávna hrozivá udalosť. Za volantom minicoopera, ktorý zabil dve ženy a ďalších tridsaťsedem ľudí zranil, sedel totižto afgánsky imigrant.
JD následne nabral na rohy aktivistické rozhodnutie rumunského najvyššieho súdu (podľa Vancea vlády!), ktorý zrušil výsledky prvého kola prezidentských volieb zmanipulovaných ruskou online propagandou, ako aj verejný aplauz, ktorého sa mu za to dostalo a ja som trochu spozornel. Nebol to náhodou Trump, kto odmietol uznať výsledky predchádzajúcich volieb v USA a na Capitol nahnal hordy zúrivých cowboyov, indiánov a bizónov?
Potom začal Trumpov viceprezident rozprávať o európskych progresivistických šialenstvách, kedy bol v Británii zatknutý muž len preto, že sa modlil v blízkosti potratovej kliniky, kedy škótske autority rozoslali list domácnostiam v susedstve takýchto zariadení s návodom, ako sa majú v súkromí správať, aby neporušovali tzv. bezpečné zóny, kedy vo Švédsku zatkli aktivistu, ktorý spálil korán. A nešetril ani bidenovskú Ameriku. Stále som tlieskal.
“Ak vašu demokraciu možno povaliť pár stotisíc dolármi za digitálnu reklamu z cudzej krajiny, tak to teda nebola veľmi pevná,” chrstol prítomným do tváre znovu spomínajúc zrušené rumunské prezidentské voľby a mne hlavou bežalo, ako ruská propaganda presiakla takpovediac všetkými sociálnymi sieťami u nás a osprostila polovicu obyvateľstva. Toto neboli len nejaké státisíce, to bolo milióny, ale veď dobre. JD Vance chce niečo povedať, tak počúvajme.
Vance vyzval Európu, aby sa viac pričinila o bezpečnosť na kontinente a prestala sa vo všetkom spoliuehať na USA. Možno s tým vari nesúhlasiť?
Hovoril o slobode slova a názoru a pokračoval, že ani na mníchoskú konferenciu neboli pozvané všetky politické sily Nemecka a dokonca Nemci stavajú firewall - protipožiarnu stenu, voči jednej zo strán ich politického spektra. Potom ešte vravel o Muskovi. Vraj keď Amerika prežila 10 rokov hubovania Grety Thunberg, tak vy, kámoši, môžte nejako prežiť pár mesiacov Elona Muska.
Zachádzaš priďaleko, hovoril som si so zmrznutým úsmevom na perách, ale stále som mal nádej, že teraz možno v línii ochrany života od počatia a ľudských práv na názor a jeho prejavenie bude pokračovať ďalej. Snáď konečne povie, že treba chrániť aj život narodený, že treba ctiť nedotknuteľnosť hraníc zakotvenú medzinárodným poriadkom, že treba dodržiavať medzinárodné záväzky a pakty, že je neprípustné meniť pomery vojnou a vraždením, že čelíme ohavnej zločinnej ruskej operácii, ktorá si vyžiadala už viac ako milión mŕtvych a dokaličených ľudí (vrátane žien a detí) a zrovnala so zemou celé mestá a dediny.
Nič takého, len konštatovanie, že keď budú vodcovia európskych národov utekať v strachu pred vlastnými voličmi, Amerika im nemá ako pomôcť a ani oni nemajú čo urobiť pre Ameriku.
Bol to bezpečnostný samit a každému účastníkovi bolo nepochybne jasné, čo je najväčšou výzvou európskej a aj svetovej bezpečnosti za (nielen) posledné tri roky. JD Vance však s odzbrojujúcou prostotou skonštatoval: “Napočúval som sa tu dosť o tom, pred čím sa musíte chrániť a je to, samozrejme, dôležité. Čo ostalo mne a zaiste aj mnohým obyvateľom Európy nejasné je to, čo presne chcete chrániť.”
Pozeral som na viceprezidenta a prestával som počúvať. Vnímal som už len hovoriacu bradatú hlavu a napadli mi slová, ktoré pred pár rokmi napísal tento istý Vance svojmu transgender kamarátovi z Yale o svojom terajšom šéfovi Donaldovi: “He’s such a fu**ing disaster. Je to proste zlý človek. Morálne odsúdeniahodná ľudská bytosť.” Rovnaké charaktery sa priťahujú.
James Donald Bowman, neskôr James David Hamel, potom James David Vance z ktorého sa stal spisovateľ, právnik a venture kapitalista JD Vance. Bojím sa právnikov - spisovateľov, pretože ozajstný spisovateľ sa pokúša dobrať pravdy, alebo aspoň sa spustiť na hlbinu ľudskej duše, zatiaľ čo právnik sa pokúša pravdu ohnúť na svoju stranu. Presne ako JD Vance, chalan z amerického stredozápadu z rozvrátenej rodiny, čo nedávno z amerického protestantizmu prestúpil na katolícku vieru. Okrem právnikov-spisovateľov sa ešte bojím aj fanatických novokrstencov, pretože do novej viery často vstupujú s tvrdou hlavou a často i tvrdým srdcom a chcú si ju ohnúť na svoju stranu rovnako ako právnik pravdu. Presne ako chameleón Vance, ktorý podľa jeho transgender kamaráta “nie je iba niekým, kto sa vyvinul a zmenil pod vplyvom nových informácii pohľad na jednu-dve veci, ale je to ktosi, čo zmenil názor na doslova všetky záležitosti, aké si len viete predstaviť.” Iracký veterán US Navy, ktorý mal podľa vlastných slov „šťastie, že sa vyhol akémukoľvek skutočnému boju“ sa vybral na spanilú jazdu Európou, ktorou neurobil nikomu väčšiu radosť ako Putinovi a jeho poskokom, vrátane neonacistickej AfD, s predstaviteľmi ktorej sa mimochodom po konferencii stretol. A zaiste potešil aj Orbána aj jedného komedianta z krajiny, ktorej meno možno ani nepozná. Sebecký, pokrytecký Američan vis-a-vis dokakaným Európanom nie je to, čo by sme chceli teraz chceli vidieť. Európski lídri by boli najradšej, keby všetko pokračovalo po starom. Zrazu však sú konfrontovaní s tým, čo tu už dobrých pár desaťročí stvárajú: starý kontinent dostali na kolená hodnotovým vykorenením, imigračným zločinom a šialenými pokusmi bruselských úradníkov i amatérov na národných úrovniach - spomeniem aspoň Green Deal a vypnutie nemeckých jadrových elektrární. Dnes armády väčšiny európskych štátov oproti tej americkej alebo čínskej i ruskej (predvojnovej) pripomínajú skôr operetné komparzy, ekonomika, ktorej zlatým vajcom bol od II. svetovej vojny automobilový priemysel, ledva lape po dychu pod tlakom čínskych baterkárov a každý piaty obyvateľ Nemecka - ako nezabudol povedať JD Vance vo svojom príhovore - je inde narodený (predovšetkým však v oblastiach kultúrne vzdialených).
Dobre že prišiel tento falošný prorok z Ameriky, aspoň teraz presne vieme, na čom sme. Charakteristikou falošného proroka je, že mieša pravdu s lžou a presne toto predviedol JD Vance. Áno, potraty sú zlé, ale prinajmenšom rovnako zlá je vojna a zabíjanie. Neriadená imigrácia je zlá, ale rovnako zlé je egoistické zrušenie programov pomoci najnúdznejším. Súdny aktivizmus a nerešpektovanie vôle väčšiny je nedemokratické, rovnako nedemokratické a zločinné je ale popudzovanie ľudu voči inštitúciám.
Je dobré, že trumpovci vykúrili z amerických inštitúcií žrecov a kňažky progresivizmu a wokizmu. Tými istými dverami, ktorými odišli tamtí, teraz však prichádzajú satanovi kňazi klamstva, manipulácie, plutokracie a nenávisti. Nie, duo Trump - Vance ovládané majiteľmi veľkých sociálnych sietí nie je nijaká alternatíva progresivistickej administratívy Demokratov. Amerika, a s ňou aj celý svet, si musí počkať na koniec éry týchto egomaniakov a musí medzitým vychovať štátnika a vizionára prinajmenšom rozmeru Ronalda Reagana, aby spojil spoločnosť rozdelenú na dva absolútne vzdialené svety.
A Európa sa zatiaľ musí postaviť na vlastné nohy aj v oblasti obrany, ale predovšetkým sa vrátiť ad fontes - ku koreňom, z ktorých vyrastá a nedovoliť, aby ju zas uniesli ľavicoví šialenci hlásajúci náboženstvo falošnej rovnosti a bezbrehých práv.
Toto nám vlastne povedal príhovor JD Vancea, hoci on to ani nemal v úmysle.
