Po podpise Memoranda
Po podpise Memoranda o spolupráci medzi ZMOS a vládou SR pre rok 2013 sa obce zaviazali šetriť finančné prostriedky a pomôcť konsolidovať verejné financie. To sa odzrkadlilo pri správe viacerých miest, aj keď podľa výsledkov za rok 2013 samosprávy celkovo hospodárili s prebytkom € 121,7 mil. Mnohé výpadok príjmov, hlavne výpadok podielu na dani z príjmov fyzických osôb ťažko znášali a neplnili si základné úlohy – opravy ciest, škôl, sa odsúvali, pristupovalo sa i k prepúšťaniu. Rozpočty sa stali popísanými papiermi, ktoré nezodpovedali realite, vzhľadom na nejasný vývoj plnenia príjmov. Čo potvrdil aj predseda ZMOS-u:“ Už na začiatku roka sme upozorňovali na to , že rozhodujúca bude výsledná skutočnosť na konci roka a nie rozpočet.“
Situáciu sa vláda snažila zjemniť jednorazovými opatreniami v podobe dofinancovania všetkých oprávnených výdavkov v rámci nenávratných finančných prostriedkov z fondov EÚ, 5% zvýšenia platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov či financovanie katastrofálneho stavu miestnych ciest (dotácia 6 mil. pre Slovensko a 2 mil. pre Bratislavu a Košice).
Všetci všetko!
Na Slovensku je v súčasnosti 2 752 obcí a 138 miest a 39 mestských častí Bratislavy a Košíc). Súčasné prerozdelenie kompetencií a tlak na verejné financie narazil na svoje hranice. Situácia, keď všetky obce vykonávajú všetky kompetencie, je ťažko udržateľná. Nie je sa ani čo čudovať volaniu samospráv po zvýšení % podielu dane z príjmov fyzických osôb. To však nepredstavuje systémové riešenie problému, ktorý sa môže opakovať v blízkej budúcnosti s oveľa vážnejšími dopadmi. Ako obohraná platňa znie v odborných kruhoch požiadavka pripraviť v spolupráci s ministerstvami, samosprávami a odbornými kruhmi komplexný audit kompetencií obcí a miest.
Jedna strecha
Malé nesystémové úpravy odďaľujú úplnú a komplexnú reformu verejnej správy, ktorej cieľom má byť jednoduchá, prehľadná, transparentná a flexibilná verejná správa plniaca zodpovedne úlohy a slúžiaca občanom. Slovensko musí byť v tejto oblasti odvážne tak, ako bolo odvážne v rokoch 2002 – 2005, kedy zaviedlo decentralizáciu kompetencií a financií.
Po 9 rokov decentralizácie samospráva ukázala, že pri jasne stanovených pravidlách, pravidelnom a dostatočnom financovaní je schopná nahradiť štát v plnení jeho úloh.
Otázka tak znie - Potrebujeme na Slovensku paralelné fungovania štátnej správy?
Môj názor je, že nie! Výkon štátnej správy môžu plne nahradiť prirodzené centrá okresov – okresné mestá. Prinesie to:
1. Efektivitu systému – finančná kríza ukázala, ako veľmi je súčasný systém nákladný, nepružný a neefektívny. Úrady medzi sebou nekomunikujú, občan si elektronicky nevybaví žiaden doklad.
2. Politické nominácie – s každou výmenou vlád sa menia aj jednotliví šéfovia úradov. Politické nominácie nerieši ani projekt ESO, ktorý spustilo súčasné vedenie Ministerstva vnútra SR. Podobný model tu už existoval v 90. rokoch a bol charakteristický vysokou mierou centralizácie.
V samosprávnej činnosti je otázka o čosi zložitejšia, obce nejavia záujem o spájanie sa, preto je potrebné posilniť pozíciu spoločných úradov, ktoré budú zabezpečovať kompetencie pre viaceré obce (úspešne fungujú pri prenesenom výkone štátnej správy, napr. spoločné stavebné a školské úrady). Spoločné úrady môžu zabezpečovať poskytovanie služieb v oblastiach ako vzdelávanie, sociálne veci, ale aj pri vykonávaní takých úloh, ako sú správa odpadov a kvalitné transparentné verejné obstarávania.
Vnímam to, však ako medzičlánok. Musíme si uvedomiť, že na Slovensku nie je udržateľný počet samosprávnych jednotiek, a to nie len vzhľadom na demografické štatistiky (sťahovanie ľudí z vidieka do miest, z východu na západ), ale hlavne z ekonomickej nákladovosti tohto systému a nedostatočnej personálnej vybavenosti malých lokalít.
Článok podporíte aj na VYBRALI.SME.SK
