Postupné deštruovanie jednotlivých segmentov štátu počas vlády SMER-u z nás spravilo skôr mačiatko Európy, ako tigra.
Predstavený plán Moderného a úspešného Slovenska má byť akýmsi „reformným menu“, z ktorého si majú politici vybrať. Nebudem sa venovať celému dokumentu. Zaujímavou, z môjho pohľadu, je časť venovaná Verejným inštitúciám a reguláciám. Práve v tejto stati sa nachádza zmienka o reforme samospráv. Spomeniem však aj tie čiastkové veci, ktoré sú upravené v iných kapitolách, no podľa mňa sa dotýkajú samospráv.
Zmena fungovania samospráv na Slovensku je 20 rokov diskutovanou témou. Nemá však medzi odborníkmi jasné kontúry. ZMOS sa zameriava na zvýšenie finančného balíka pre samosprávy a prerozdelenie kompetencií, Únia miest chce rušiť VÚC a vytvoriť mestské regióny, SK8 volá po efektívnej verejnej správe z pohľadu občana na Slovensku. Každý ponúka pohľad hodný uvažovania a hľadania kompromisu. Možno aj preto sa Vláda SR nestavia jasne k žiadnemu navrhovanému modelu.
Vo vládnom programe nájdeme:
„1) Vláda SR vytvorí komisiu na analýzu možností úpravy miestneho a regionálneho usporiadania samosprávy, ktorá bude subkomisiou Komisie na štrukturálnu reformu verejnej správy pod gesciou podpredsedu vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie.
2) Na úrovni vlády SR bude vytvorená komisia, ktorá zrealizuje audit aktuálnych kompetencií a financovania samosprávy a navrhne nový efektívny model usporiadania a financovania verejnej správy, ktorý umožní efektívnejší rozvoj regiónov aj vyrovnávanie regionálnych rozdielov.
3) Vláda SR vytvorí na Úrade Vlády SR odbornú vládnu Komisiu na štrukturálnu reformu verejnej správy. Táto komisia pripraví a na politické rokovania predloží návrh komplexnej reformy verejnej správy so súvisiacimi rezortnými reformami.“
Všetky 3 ustanovenia hovoria o vytvorení komisie bez bližšej špecifikácie, ako priestoru na diskusiu a hľadanie kompromisov. Realita je však skľučujúcejšia.
V máji tohto roka sa uskutočnilo stretnutie s predsedom parlamentu Borisom Kollárom, ako aj predsedom Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Jozefom Lukáčom. V rámci tohto rokovania vznikla dohoda na vytvorení komisie pre reformu verejnej správy pri Výbore NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Mal sa vytvoriť a poskytnúť priestor na hľadanie spoločného konsenzu medzi všetkými aktérmi. Nestalo sa tak, a ani komisia pod výborom do dnešného dňa nevznikla, nie to na úrovni vlády.
Zo zasnenia politických predstaviteľov prebrala až iniciatíva Európskej únie, ktorá poskytne miliardy na reformné úsilie v jednotlivých členských krajinách.
Absencia priestoru, či na úrovni výboru alebo úradu vlády, na spoločnej diskusii je citeľná aj v reformnom menu - Moderné a úspešné Slovensko. Nachádzajú sa v ňom nejasné ideály bez bližšej špecifikácie, či dokonca novinky, vďaka ktorým si autori dokumentu zaslúžili ostrú kritiku. (zrušenie miestnej úrovne v Bratislave a Košiciach).
Navrhuje sa zaviesť.:
„prorastový daňový mix, ktorého cieľom je aby daňový systém menej zaťažoval ekonomickú aktivitu a väčšmi sa sústredil na zdaňovanie spotreby, majetku a negatívnych externalít.“
Konštatovanie, že zvýšením daní z nehnuteľností sa posilnia aj vlastné zdroje samospráv je nejasné. Táto zmena sa bude dotýkať len lokálnej samosprávy, regionálna (župy) nevyberajú žiadnu majetkovú daň. Koniec koncov samospráva je v súčasnosti naviazaná na daň z príjmov fyzických osôb ( 70% obce/ 30% VÚC). Takéto naznačenie príjmového mixu je nepriechodné a spôsobilo by skôr zníženie príjmov samospráv. Ak by malo dôjsť k vyššiemu zastúpeniu majetkových daní a k zníženiu priamych daní museli by majetkové dane rásť skokovo. Takáto zmena príjmov samospráv neodzrkadľuje realitu a ani požiadavky zástupcov samospráv. Výpadok v príjmov z priamych daní (daň z príjmu fyzických osôb) nevykryje nárast majetkovej dane (daň z bytov, domov, pôdy,...) Zámerom by malo byť zaviesť daňový mix, ktorý bude znamenať stabilitu v príjmoch samospráv, bez zníženia príjmovej stránky samospráv.
Časť venovaná zelenej ekonomike sa čiastkovo dotýka aj samospráv. Veľkou výzvou v každej obci, či meste je odpadové hospodárstvo. Píše sa v ňom:
„Systém odpadového hospodárstva stagnuje a potrebuje výraznú reformu, ktorá priblíži Slovensko k obehovej ekonomike... Prechod na obehové hospodárstvo má veľký potenciál pri znižovaní emisií v priemysle. Systém obnoviteľných zdrojov energií a kombinovaná výroba elektriny a tepla nie je efektívny, energetickú reguláciu je potrebné zmodernizovať.“
Spoločnosť a občania vnímajú veľmi citlivo potencionálny vznik súkromných zariadení na energetické zhodnotenie odpadov. A je jedno, či to nazveme centrum cirkulárnej ekonomiky alebo obehové hospodárstvo, základom je spaľovňa, ktorá energeticky a tepelne zhodnocuje odpad. Je to však budúcnosť s nakladaním odpadu, ktorá môže výrazne zlepšiť kvalitu života občanov. Veď si predstavte nekrytú skládku, z ktorej lieta všemožný odpad, skládka je potencionálnym ohniskom nákaz, či priesakov do pitnej vody. V tejto oblasti je preto potrebné komunikovať s občanmi o výhodnosti tejto likvidácie. Cieľom má byť však predchádzanie odpadu, jeho opätovné použitie, recyklácia a až následne energetické alebo tepelné použitie.
Myšlienka, ktorú ponúkam nie je o zvýšení regulácie, ako sa uvádza v materiály. Výraznejším aktérom, ktorý by mohol zabezpečovať práve dôveryhodnosť a transparentnosť pri spracovaní odpadov v obehovom hospodárstve sú samosprávne kraje. Pre obce a mestá predstavuje úvodná investícia enormne zaťaženie, kraje naproti tomu môžu byť schopné tieto investície financovať. Kraje vedia zabezpečiť adekvátnosť správy územia pri energetickom zhodnotení odpadov. Aj preto je dôležité prijať zmenu financovania samospráv. Nové výzvy si budú vyžadovať nové zdroje financovania. Pre uvedenú zmenu sú potrebné úvodné investície do vybudovanie infraštruktúry. Výstavba takéhoto centra môže stáť cca 120 mil. eur. Náklady spojené s financovaní fungovania budú financované z poplatkov, tak ako je pri „ukladaní“ odpadov na skládkach. V tejto časti je dokument neambiciózny.
Vychádzajúc zo všeobecne známeho faktu, že:
„Miestne samosprávy na Slovensku sú veľmi rozdrobené, čo sa prejavuje v neefektívnom vykonávaní ich správy,“
má byť našim reformných cieľom „v prípade Bratislavy a Košíc zrušenie mestských častí.“
Nevedno odkiaľ sa táto špecifická požiadavka vzala, ide o absolútne nepochopenie potrieb samospráv.
Základnou premisou by mala byť reforma kompetencií a zabezpečenie zmysluplnosti ich realizovania čo najbližšie k občanovi, pri čo najvyššej možnej miere efektívnosti. Nie všetky obce majú vykonávať všetky kompetencie. Ak nie je rozdiel medzi mestom a dedinkou s 15 občanmi máme zle nastavený systém správy krajiny. Ako som ukázal samosprávnej kraje majú potenciál na viac kompetencií, možno aj v oblastiach, o ktorých by sme to nepovedali. Samostatnou kapitolou je existencia miestnej štátnej správy. To je však oblasť, o ktorej som písal v samostatných blogoch a v reformnom dokumente je vynechaná. Nebudem sa jej preto venovať.
Dobré spravovanie krajiny nie je možné bez zlepšenia výkonu, efektivity a kvality služieb v samospráve. To, že je najvyšší čas k zásadným zmenám potvrdzujú všetky 3 základné organizácie samospráv na Slovensku (ZMOS, ÚM, SK8). Otázkou je, prečo medzi stovkou odborníkov, neboli zástupcovia samospráv.
Zdroje:
1) Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020-2024
3) Župy vyzývajú vládu na zapojenie samosprávnych krajov do plánu obnovy Slovenska
4) Únia miest: Mestá musia byť súčasťou dialógu o reforme Slovenska
5) ZMOS: Vízia moderného a úspešného Slovenska do 2030
6) V okrese Trnava vznikne Centrum cirkulárnej ekonomiky inšpirované škandinávskym modelom
