Slovenská samospráva je posledné roky významne skúšaná rozhodnutiam centrálnej vlády bez akejkoľvek diskusie.
Videli sme to v prípade tzv. prorodinnej politiky Matovičových opatrení, ktoré stáli samosprávy milióny eur. Ale aj v prípade Dankových nápadov s poukazmi, ktoré musia platiť samosprávy a nielen tie. Centralizáciou kompetencií v prípade školstve a snáh čoraz viac previazať štát so samosprávou. Či okliešťovaním financií.
Je už obohranou pesničkou, pokiaľ sa centrálna vláda rozhodne o akýkoľvek zásah do samosprávy, má to v prvom rade prebrať so zástupcami samospráv – SK8, ZMOS a Úniou miest. V prípade legislatívy sa zas majú dodržiavať pravidlá hry. Na odbornú diskusiu slúži pripomienkovacie konanie.
Posledný návrh z dielne poslancov o predĺžení funkčného obdobia volených predstaviteľov samospráv obišiel všetko vyššie spomenuté. Je to zarážajúce o to viac, že musia meniť Ústavu SR.
Predlženie mandátu zo štyroch na šesť má svoje rácio. Dá sa o tom viesť racionálna vecná diskusia. Krajské samosprávy už majú skúsenosť s päťročným mandátom, čo mnohým pomohlo v realizácii a dotiahnutí rozpracovaných projektov. Časovo dlhšie volebné mandáty aj iné krajiny v Európe. No predstavitelia SNS k tomu pristupujú bez dialógu a diktátom. Samosprávy majú oveľa väčšie problémy, akú sú stabilita financií, odstupňovanie kompetencií a enormná byrokratická záťaž, ktorú potrebujeme so slovenskými samosprávami riešiť. Preto zmena dĺžky mandátu je taký ten povestný prd do stromovky.
