Vitajte v absurdnom svete vonkajšej reklamy. Vo svojej neregulovanej podobe na Slovensku nielen presycuje naše ulice a cesty, najnovšie dokonca aj škodí. V prípade reklamy s dymom v Bratislave vydesení ľudia dokonca volali požiarnikov. Predstavte si to. Stojíte na zastávke s podsvietenou reklamou. Dymí, bojíte sa. Požiarnici, predpokladám, museli pri prvých telefonátoch na miesto prísť, aby mohli v ďalších prípadoch ľuďom vysvetliť, že ide o reklamu. Zbytočné výjazdy ľudí, ktorí inak zachraňujú životy.
Firmy dávajú peniaze na neužitočné hlúposti
Naopak. Niekto z O2 minulý rok spozoroval, že jeden z turisticky lákavých detailov v centre Bratislavy, kilometrovník pod Michalskou bránou, je rozkradnutý. Mesto nemá peniaze na to, aby ho opäť dalo dokopy. O2 zorganizovalo výrobu a osadenie nového kilometrovníka a potom investíciu náležite využilo na svoju reklamu.
Na začiatku bolo v oboch prípadoch to isté - rozpočet na reklamu a marketingový manažér, ktorý ma značke zabezpečiť reklamu, No zatiaľ čo propagácia Tatrabanky vo verejnom priestore priniesla škodu, O2 peniaze nasmerovalo tak, že priniesli mestu prospech.
Bolo by úžasné, ak by firmy namiesto vymýšľania nezmyslov pomohli mestám či majiteľom verejných priestranstiev udržiavať ich v civilizovanej podobe. Samo o sebe to nie je nový nápad. V Bratislave parí medzi najvýraznejšie príklady Orange, ktorý pomohol vyčistiť a skrášliť podchod na Trnavskom mýte, J&T cez svoj Okrášľovací spolok urobila to isté s podchodom na Zochovej a na množstve iných miest.
Takéto jednorazové zásahy majú svoj význam pre PR, značka získava punc uvedomelej a užitočnej. Napíše sa niekoľko článkov, podľa miery citlivosti si firma na miesto pretlačí logo. Ale potom sa to celé nechá napospas chátraniu tak, ako predtým. Kľúčový problém stavu verejných priestranstiev nie je nedostatok veľkých rekonštrukcií a čistení. Tých je pred voľbami vždy dosť. Problém je systematická údržba.
Čo takto čistota namiesto zamorenia reklamami?
Táto téma má aj druhý rozmer. Firmy investujú veľké peniaze do znečistenia ulíc a ciest svojimi pestrofarebnými výzvami na kúpu všetkého a všade na svietiacich, pretáčajúcich sa alebo dymiacich reklamách. Módna vlna aktivizmu bojuje práve proti tomuto javu, ktorý volá vizuálny smog. Ak prinesie skutočne zníženie počtu reklamných plôch v uliciach a vedľa ciest, nemalo by sa to skončiť tým, že sa viac peňazí preleje do reklamy na internete či v televízii. Bolo by dobre, aby zostali vonku. Ale užitočnejšie.
Mestá alebo organizácie by napríklad mohli vypočítať, koľko treba na údržbu dôležitých súčastí verejných priestranstiev, na ktoré nestačia. Koľko stojí údržba podchodu, mostu, námestia. V prípade sponzoringu by sa prevádzkovateľ postarali o priebežné čistenie, odlepovanie plagátov a drhnutie čarbaníc. A firma by údržbu platila zo svojho marketingového rozpočtu, alebo rozpočtu na spoločenskú zodpovednosť. Ak by sa takýto priestor vkusne označil logom firmy, nič nie je lepšou reklamou. Určite by nikomu nevadilo, ak by táto firma mala v rozumnej miere šancu výlučne sa v priestore propagovať.
Príklad: Ikonický Nový most v Bratislave
Príklad. Ak v Bratislave môžeme nájsť udržiavané priestranstvá, za ktoré sa netreba hanbiť, je to v jej centre. Ale priestor dopravného uzlu pod Novým mostom a celý Nový most je skok do špinavého podchodu na konci Petržalky. Absolútne nikým neregulovaný a nekontrolovaný výlep plagátov, čarbanice bez hodnoty, vtáčí trus, odpadávajúce svietidlá, pach moču, odpadky. Toto je pre turistov ochutnávka pravej tváre mesta. Samozrejme, ak neprišli vlakom z Hlavnej stanice. To už sú pripravení na všetko.
Ak by médiami propagácie značky boli známe zanedbané verejné priestory, o sponzoring čistoty takej ikony, ako je nový Nový most, by mal byť okamžite boj. Firma, ktorá by sa mohla podpísať pod čistú a civilizovanú podobu napríklad tohoto miesta, získa oveľa viac ako investíciami do dymiacich zastávok a desenia ľudí. Príkladov v Bratislave je dosť.
Áno, firmy a ich reklamné rozpočty sú na zvýšenie predaja a na údržbu priestranstiev sú tu mestá či organizácie a ich dane. Presuňme sa ale do reality. Verejné priestory sú na Slovensku zanedbané, vedľa toho sú premnožené vonkajšie reklamy. Mestá nemajú peniaze a primátori možno zachraňujú základné veci. Nevyzývam na zrušenie investícií do kampaní. Myslím si však, že sú tu bohaté firmy - banky, operátori, finančné skupiny - ktorým by sa mohlo páčiť, ak by ich značky boli verejne známe ako uvedomelé, praktické, ľudské, že prinášajú skutočné zlepšenie životov. Veď verejné podujatia, štátne divadlá a galérie sponzorujú firmy. Prečo nie aj čistotu, keď je jasné, že mestá alebo verejní správcovia na to nemajú?
