Absolvent VŠMU v Bratislave. Pôsobil v divadlách v Prešove, Martine, Trnave. Od roku 1992 je členom Činohry SND. Zahral si i v nitrianskom DAB (Motýľom nik nerozkáže,1991/1992), často hosťuje v Divadle a.ha. Držiteľ Ceny Jozefa Kronera za najpozoruhodnejší herecký výkon v roku 2000 za stvárnenie postavy Benedikta v inscenácii Na konci hry. Patrón „Bielej pastelky“ - celoslovenskej verejnej zbierky na podporu ľudí so zrakovým postihnutím, organizovanej Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Známy je z účinkovania v televíznych inscenáciách a filmoch. Najviac ľudí ho v súčasnosti asi pozná ako glosátora v relácii 7edem s r.o.
Marián Geišberg je zároveň i originálny pesničkár, textár a spisovateľ, za ktorého sa však on priamo neodváži pasovať. Na konte má niekoľko kníh (Ono ma to poje, Prejsť prahom a zavrieť dvere), publikovanie svojich fejtónov a poviedok v médiách, pár CD a mnoho koncertov. Aj vzhľadom na svoje kvality a aktívny vzťah k písaniu sa stal krstným otcom Literárnej kaviarne Parnas, nového projektu spomínaného divadla.
Foto: SND Kaviareň bola symbolicky pomenovaná podľa gréckej hory Parnas, kde sídlil boh Apolón a jeho múzy. Budú sa tu pravidelne, raz za mesiac, konať stretnutia s literatúrou, poéziou, s ich tvorcami a interpretmi.
Ako prvý, tvorca aj interpret zároveň, prišiel Marián Geišberg a nebol sám. Sprevádzal ho syn Martin. Dvojicu dopĺňal Patrik Pačes.
Na úvod večera prítomných ľudí privítal riaditeľ SD a známy režisér v jednej osobe Ondrej Spišák. Predstavil myšlienku literárnej kaviarne Parnas, následne vzácneho hosťa a potom sa krstilo.
Marián Geišberg vo svojom „krstnom“ prípitku spomenul aké miesto má poézia a literatúra v dnešnej dobe, keď sa ľudia naháňajú za mercedesmi a bavorákmi. Zároveň však vyjadril nádej, že sa to časom i zmení......
Až sa zasa budú básne čítať
a v ľuďoch ľudí spoznáš zas
až roztopí sa v mútnych vodách
jesenný sneh a jarný mráz
jak úbohý bol, povieme si,
čas pušiek, dýk a náreku,
v ktorom bol básnik nepotrebný
a človek cudzí človeku.
Bez mena (Svätý za dedinou)
hudba: Marián Geišberg, text: Ladislav Novomeský (text básne čiastočne zmenený MG)
Potom dostala slovo už literatúra. Literatúra, ktorej autorom je Marián Geišberg. Uviedol zopár svojich textov a poviedok.
Otec čítal a syn hral...
Otec čítal
a syn i počúval...
Po čítačke Mariánových textov nasledovali jeho piesne. Zazneli piesne známe z dvoch CD – Nápoky a Neladí, nevadí. Piesne, ktoré zaraďujú jeho tvorbu k folkovému šansónu. Piesne, ktoré sú charakteristické expresívnym prejavom, neskrývajúce divadelnú príbuznosť - tvrdí tlačová správa organizátora večera. Pre vyjadrenie zážitkov z počúvania piesní Mariána Geišberga sa ťažko hľadajú slová. Už jeho hudba reprodukovaná z CD v pohodlí domova vyvoláva značné emócie. Živý koncert a priamy kontakt s osobou tohto pesničkára sú však jedinečné. Človeku až naskakuje husia koža – počúvajúc texty, osobitý spevácky prejav, hlas niekedy plynúci v pokojnejších vodách, často však mocne explodujúci a nástojčivý, do toho zvuk gitár, Mariánovej ústnej harmoniky a perkusií....
Patrik Pačes hrajúci na udu
V strednej časti večera dostal slovo syn Martin, ktorý vyštudoval divadelnú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Venuje sa však aj hudbe, rovnako ako jeho otec je tiež interpretom i autorom. S Patrikom spolu hrajú v skupine UMK. A podľa web stránky skupiny aj ďalší známi umelci – Martin Wittgruber, Ondrej Kovaľ.
Piesne UMK v prevedení Martina s Patrikom boli z iného súdka ako Geišberga staršieho, pre mňa úplne nové, ale veľmi „chutné“. Po koncerte mi Martin odporučil spomínaný web, kde sú i skladby skupiny. Tí, ktorí si ich budú chcieť vypočuť, môžem poradiť podstránku „RECORDing ROOM...nejaké MP3 na stiahnutie“. Je tam napr. aj táto – „...o čosi skôr“, ktorá odznela i na koncerte v Nitre.
Keď nástroje mlčia
Po čase sa vrátil Marián Geišberg na pódium a opäť sa hrali jeho piesne.
Prešiel som prahom
zavrel som dvere
začul som hudbu
inú, čo reve
niečo tam viselo
a niečo stálo
nebolo večer
a nebolo ráno...
Nevadí
hudba a text: Marián Geišberg
V pivnici s kobkou kráľa vína
spomínam na to, že si bola iná.
Spomínam, keď som nebol sám
Spomínam na chvíle šťastím zaliate,
ach prepáč, nemám práve naliate.
Tak, lúčim sa s tebou, milá....
V pivnici
hudba a text: Marián Geišberg
Literatúra nám leží pri nohách
Patrik a jeho rytmy...hra na cajon (kachon)
...A nebude dobre na svete
kým ruky, ktoré plnia náboje,
nenavrátia sa ku plneniu fliaš.
Prečo má tiecť len krv?
Nech tečú nápoje!
Nech miesto hromobitia kanónov
znie krotký cengot čiaš...
Bacardi
hudba: Marián Geišberg, text: Ján Smrek (text básne čiastočne zmenený MG)
Ani sme sa nenazdali a koncert sa priblížil k záveru. Potom zazvonil zvonec a peknému večeru bol (skoro) koniec.
A ako to bolo s avizovaným prekvapením zo strany M. Geišberga?
Na koncert som si priniesol CD "Neladí, nevadí" a mal som v pláne poprosiť herca a pesničkára v jednej osobe o podpis tohto CD. Po skončení koncertu som trpezlivo čakal, kým bude šanca prihovoriť sa. Po hodnej chvíli som konečne mohol k nemu pristúpiť a povedať "čo mám na srdci"... Bol bezprostredný, hneď mi tykal :o) a CD podpísal. Bavili sme sa o jeho hudbe, pýtal sa či sa mi jeho tvorba páči. Vravel, že predchádzajúce CD "Nápoky" sa rozpredalo a asi sa už nebude dať zohnať (aké bolo moje prekvapenie, keď som o pár dní natrafil úplne náhodou pri hľadaní námetov na vianočné darčeky v najlepšom nitrianskom kníhkupectve práve na toto CD - darček som si nakoniec kúpil teda ja).
Vľavo Martin G. a vpravo Marián G.
Späť k Mariánovi - ten ma nakoniec šokoval otázkou, či by som chcel jeho knihu "Prejsť prahom a zavrieť dvere" , ktorú práve držal v ruke. Doslova som stratil reč, ale potom som nejako zo seba dostal "áno, bol by som rád". Do knihy pribudlo ešte venovanie "Radovi, s prekvapením, na čítanie. Marián Geišberg" a rozlúčili sme sa. Týmto nevšedným rozhovorom a darčekom skončil pre mňa výborný hudobno - literárny večer. Večer, ktorý sa neopakuje veľmi často. Večer, na ktorý mi zostanú krásne spomienky...
V posledných štyroch mesiacoch minulého roku som zažil jednu výbornú výstavu a tri fantastické koncerty. V rámci výstavy a po koncertoch som sa stretol s jedinečnými osobnosťami slovenskej a českej kultúry. V septembri sa v našej "malej galérie AKCENT" uskutočnila výstava fotografií Borisa Farkaša. V októbri to bol v Synagóge výnimočný Dan Bárta, v novembri zase hudobné legendy Pavol Hammel a Radim Hladík. Nakoniec ako mikulášsky, alebo predčasný vianočný, darček prišiel do Nitry Marián Geišberg.
Menovaní ľudia patria k tým, ktorí má buď svojou prácou, názormi alebo životom silne vnútorne oslovujú. Som rád, že som mal nielen možnosť žiť s nimi v rovnakej dobe a komunikovať so všetkými prostredníctvom ich práce a diel. Som šťastný, že som sa s nimi aj stretol a mohol komunikovať priamo, osobne.
PS: Staré divadlo všetkých znovu pozýva do Literárnej kaviarne Parnas. V pondelok 21.januára v nej uvedú svoje obľúbené texty herci nitrianskeho Divadla A. Bagara - Martin Náhalka a Milan Ondrík. Téma bude "ruská" a myslím, že zaznie i Vysockij...
