Vzniká nám Rád Najspravodlivejších. Lepší ako my. Múdrejší ako my. Ich revírom je parlament a kultúrne podujatia. Ich tempo je v rozpore s rokovacím poriadkom. Ich súpermi sú zlodeji z iných skupín, umelci a šéfovia kultúrnych inštitúcii. Sú v nasadení vo dne v noci. Idioti z kandidátky SNS.
Tak, ako humor nepozná hraníc, zdá sa, že hlúposť ľudí z kandidátky SNS nepozná dno. Každým dňom ho totiž stále viac a viac prerážajú. Naši volení zástupcovia sú ľudia, ktorí nemajú funkční morálny kompas, ich intelektuálne schopnosti im ledva stačia na to, aby trafili na záchod a nechápu, čo je úlohou poslanca a kde je jeho miesto. Považujú sa za viac. Považujú sa za ľudí, ktorí držia individuálnu politickú moc... alebo... možno moc ako takú.
Samých seba vidia ako autority, ktorých slovo je neoblomné a platí, ako samotný zákon, pričom sami ohýbajú zákon ako vetvičku. Túto šialené dávku sebavedomia a presvedčenia o svojej neomylnosti a nadradenosti im do žíl pumpuje mylná predstava o poslaní a v konečnom dôsledku aj postavení poslanca NRSR. Vidia sa ako držitelia všetkej politickej moci, bez toho, aby chápali, čo to vlastne politická moc je a na čo politikom slúži.
Jedným z týchto pilierov spoločnosti, spravodlivý a jedinečný, je štátny tajomník, poslanec zvolený za SNS, Štefan Kuffa.
Dal to na kovboja, čávo
Štefan Arthur Morgan Kuffa, sa v pravom kovbojskom klobúku zjavil na predstavení pod holým nebom, aby zachránil mravnostnú výchovu maloletých divákov. Tváril sa ako hrdina postavený ma morálnom piedestáli, ktorí má nespochybniteľnú autoritu zasahovať do divadelnej tvorby, ba čo viac, má moc určovať rodičom, čo je pre ich deti vhodné a čo nie. Už len čakám, kedy Kuffa 1,2 a 3 oznámia založenie novej štátnej inštitúcie s názvom: Kuffové Osvetové Konzervatívne Odborové Tréningy, skratku si z toho odveďte sami. Bude to inštitúcia, ktorá prevychová naše dekadentým, liberálnym a progresívnym západom poškvrnené deti, ale tie, ktoré si dovolili vo veku 14 rokov pozrieť film od 16.
Chlapci to majú v hlavách zjavne pomýlené. Ich presvedčenie, že môžu určovať, čo má divadlo hrať, aké staré deti na to môžu rodičia zobrať, pramení z ich nepochopenia demokratizácie. Neuvedomili si, že Východný blok padol. Železná opona je strhnutá. Politik viac nie je panovníkom v krajine. Je to služobník, ktorý je zvolený časťou spoločnosti, aby slúžil všetkej spoločnosti. Dôraz na slovo SLÚŽIL.
Presvedčenie Kuffu, že jeho slovo je zákon zrejme vychádza z presvedčenia, že ho do parlamentu dosadil Boh. To v ňom vzbudzuje mylný dojem svojej neomylnosti. Podobný prípad bol na ministerskom kresle v rezorte zdravotníctva za Igora Matoviča, len nie tak extrémny. Byť však poslaný Bohom neznamená byť Bohom. Stále je to chybujúci človek a tento konkrétny má k dokonalosti poriadne ďaleko.
Kuffa sa obliekol ako starosta mestečka na Divokom Západe, nasadol na svojho kovového tátoša a ako spasiteľ sa prihnal zastaviť zvrátené predstavenie, ktoré bolo mimochodom organizované rodinkou Čarnogurských... Rovnako ako Šimkovičová, Machalalala alebo baby Kali, aj toto indivíduum sa snaží pôsobiť oveľa nebezpečnejšie a mocnejšie, ako v skutočnosti je. Manifestuje to neustálim posúvaním mantinelov ďaleko za hranice nenormálnosti. Kuffa sa očividne snaží reformovať rodičovské práva mimo parlamentu, čo nie len že je nelegitímne, protizákonné, ale ešte k tomu aj trápne. A ak ste politik môžete byť hocičo. Môžete byť autokrat, môžete byť vulgárny, môžete byť zlodej, môžete byť šovinista, ale nemôžete byť na smiech. To vám jednoducho u voličov neprejde.
Chyba pri označení dostupnosti predstavenia
Organizátori kolosálne zlyhali, keď návštevníkom podujatia zabudli oznámiť, aká je veková dostupnosť predstavenia. To je samozrejme chyba, za ktorú by mali niesť zodpovednosť. Už sa za toto pochybenie divadlu ospravedlnili. Nevzali však divákom a predovšetkým rodičom nohy. Ak sa niekomu predstavenie nepáčilo, mohol sa zdvihnúť, vziať svoje dieťa a ísť sa pozrieť na inú kultúrnu atrakciu.
To, že niekto spraví takúto chybu však politikom nedáva právo vyplaziť sa zo svojich poslaneckých kancelárii a ísť robiť poriadky. Poslanec je súčasť zákonodarnej, nie výkonnej moci. Ako politik a občan má samozrejme právo na to vyjadrovať sa k dianiu v spoločnosti. Má právo kritizovať a môže sa mu nepáčiť umelecké dielo, kniha a divadelné predstavenie. Všetko má svoje adekvátne miesto a spôsob.
To, čo robí tento incident smutnejším je, že k nemu došlo kvôli presvedčeniu, že poslanec je mocná bytosť, ktorej moc sa prelína naprieč celým trojdelením moci. Kuffa je očividne vo svojom malom svete presvedčený o svojej morálnej, mentálnej a mocenskej nadradenosti. Je to niečo, čo vrhá veľmi nepekné svetlo na celú túto koalíciu a predovšetkým na SNS.
Prečo to jeho voličom vôbec nevadí?
Toto má jednoduchú odpoveď. Jednak robí presne to, čo sa im páči a jednak to nie sú kultúrne bytosti.
Kuffa nie je kresťan
Celý stredovek sa vyznačoval tým, že isté indivíduá, za kríž skrývali všakovaké zlo. Bibliou, ktorá nepatrila do rúk bežných ľudí, obhajovali vraždenie, upaľovanie, týranie, mučenie, okrádanie a hlavne, upevňovali tak svoju politickú moc. Kresťanstvo však nie je nálepka, politické alebo občianske vyhlásenie. Je to životný štýl, ktorý je na míle vzdialený od toho, aký vedie Kuffa.
Rovnako, ako v stredoveku, aj dnes zlý ľudia konajúci zlo, svoje skutky obhajujú krížom. Dáva im to pocit nadradenosti a moci. Je to len prejav neskutočnej zbabelosti. Kuffa nie je kresťan. Je to zbabelec. Zbabelec, ktorý sa nevie ani otvorene postaviť za svoje zlo, miesto toho ho skrývajú za konzervatívne hodnoty, konzervatívnu politiku a kresťanstvo. Podobne ako Taraba. Je to len zbabelec.
Čo teda Kuffa je?
Prosto a jednoducho, starý a zlý čudák, ktorý pôsobí ako prototyp seriálového sexuálneho sadistu. Nehovorím, že ním je... len že tak vyzerá. Angličtina má presne na takéhoto človeka pekné pomenovanie Creepy Weirdo (Strašidelný Čudák). Je to slizký starček so skazeným srdcom a biednym charakterom, ktorý sa kvôli absencii chrbtovej kosti vo vetre ohýba ako tube man.
Nie je to fašista. Je to stredoveký prívrženec kléru, najnižší a najnepodstatnejší člen inkvizície, ktorého by v tých dobách volali Die Ratte vo Franskej ríši, Rat v Anglicku alebo Rato v Španielsku. Je to Potkan zaseknutý v stredoveku s úchylkou na kňazské rúcho a enormnou závisťou voči politickému zadku posadenému na "Svätej Stolici".
Red Dead Redemption na Slovensku
Aj keď sa Števo Kuffa snaží obliekať ako protagonista z Red Dead Redemption, Arthur Morgan, stále tvrdím, že sa ho netreba báť. Je to Morgan, ktorý miesto zbraní nosí po ruke neustále nové spôsoby ako sa strápniť. Zakaždým, keď sa niekde objaví, tak zhadzuje politickú úroveň a kultúru. Je na znechutenie? Je. Je na smiech? Je. Je trápny? Je. Je zbytočný? Je. Treba sa ho báť? Nie.
Nezbláznime sa z toho čo sa deje. Nedovoľme, aby nám sem tí kovboji naozaj priniesli Red Dead Redemption Slovak Version. Jeho skutky sú skutkami úchylného dedka s prehnitým srdcom. Nič viac. Nič menej. Nezľahčujem to, ale neprikladám tomuto kovbojovi s obráteným krížom okolo krku, príliš veľký význam. Je to niktoš, ktorý zostane niktošom.
