Kultúra, kultúrna sloboda a sloboda umeleckého prejavu, sú rovnako dôležité piliere fungujúceho demokratického štátu. Kultúra stojí po boku zdravotníctva, spravodlivosti, byrokratického aparátu, školstva, inštitúcii, vedy a výskumu, slobodného trhu a dalo by sa pokračovať. Nie je menej, ani viac dôležitá. Demokracia kríva, pokiaľ je kultúra poškodzovaná politickou mocou. Rád by som veril, že frontálny útok sedláckych barbarov na kultúru a jej inštitúcie je len zakrývanie nechutností, ktoré pácha vláda v iných rezortoch. Obávam sa však, že je to "premyslený" výlev chorej ideológie, ktorej cieľom je presadiť správne videnie sveta v kultúre. Zatiaľ čo pre premiéra Fica je progresivizmus je len zbraň a nástroj politického boja, pre Šimkovičovú je to skutočný a nebezpečný nepriateľ, ktorého musí z kultúry vykoreniť a to za každú cenu.
Kultúra (nie) je pre všetkých a nemusí byť chápaná každým rovnako
Čaro kultúry je to, že je rozmanitá a ku každému dielu sa dá vytvoriť niekoľko interpretácii. Autori si to uvedomujú a preto len málokedy vysvetľujú svoje dielo. Poznáte to, pozeráte so svojím životným partnerom/životnou partnerkou a na konci ste vy nadšení a vaše druhé ja sa na vás díva ako na blbca. Alebo sa pozeráte na obraz v galérii a vy tam vidíte utrpenie opusteného človeka, váš milovaný človek tam vidí nádej pre lepšiu budúcnosť. Každý si z kultúry odnáša niečo iné a niekto si z kultúrnych zážitkov neodnáša nič, pretože to nie je pre neho alebo pre ňu. Odchádza z divadla bez emócie alebo z galérie bez naplnenia.
Tváriť sa, že kultúra má byť pozitívna a má byť pre všetkých hraničí so šialenstvom a diktátorským vnímaním sveta. Kultúra je vždy pre nejakú skupinu obyvateľstva poburujúca a provokačná a tak to má byť. Kultúra nemá len hladiť dušu, ale aj vyzývať vaše postoje do stretu ideologických svetov. Má nás provokovať a vyťahovať z našich komfortných zón, tým, že bude testovať naše presvedčenie.
Kultúra je provokačná a je často plná osôb, ktoré majú liberálne a progresívne vnímanie sveta. Neustále viac a viac posúvajú naše hranice. Umelci sú schopní a ochotní otvárať témy, ktorým sa iný vyhýbajú. Sú to ľudia, ktorí sa neboja nahlas kričať, vyjadriť svoje názory a hlavne testovať hranice nášho intelektuálneho a hodnotového sveta. Každá ich akcia je odrazom túžby po slobode, no zároveň provokuje tých, ktorí preferujú tradičné hodnoty.
Nie. Kultúra ako celok nemá byť prispôsobená pre široké masy. Je to jeden z mála pilierov demokracie, pri ktorom nevadí, keď je fragmentovaná. Ak chcete zažívať lásku voči umeniu, musíte hľadať. Zisťovať, čo z umenia vás napĺňa radosťou a od čoho odchádzate šťastnejší.
Ideológia bez faktov a logiky je smrteľne nebezpečná
To, že Šimkovičovej a Machalovi chýba alternatíva za ľudí, ktorých odvolávajú je dôkazom absencie ich schopnosti viesť rezort. Je to dôkaz toho, že v ich prípade ideológia úplne vytlačila realitu. Čo je horšie, je to dôkaz toho, že im v skutočnosti na ich rezorte nezáleží. Ich cieľom je poraziť progresivizmus a liberalizmus, z ktorých si spravili smrteľného nepriateľa. Problémom je, že bez týchto dvoch kultúra existovať nebude. Je im to však jedno.
Keby sme žili v rozprávke, Šimkovičová je kozička a Machala je vlk. Vlk sa stará o kozičku, kŕmi ju a čokoľvek čím ju nachová neskôr ide do mlieka. Vlk je ideológ, ktorý učí kozu správne békať. Preklad: Šimkovičová intuitívne inklinuje k homofóbii, nacionalizmu, rasizmu a jej ideologický svet sa vo veľkom prekrýva s fašistickým. Machala je ten, kto ju usmerňuje, keďže ako jediný z dvojice má kognitívne schopnosti, aby Šimkovičovej intuícii dával nejakú formu.
Ich svet je svetom bez odborností a schopností racionálne myslieť. Ideologická blízkosť k fašizmu je o to nebezpečnejšia, že jej chýba akékoľvek racionalita a odbornosť. Sú to dve barbarské neriadené strely, ktorých cieľom je zničiť. Nemusia nutne zasiahnuť svoj cieľ, stačí im, aby spôsobili škody, najlepšie na životoch. Ideológia, ktorá sa odpojila od faktov a reálneho sveta, od vzdelania a rozumu, je totiž zbraňou hromadného ničenia, ktorej cieľom je ublížiť každému, kto nezdieľa rovnaký svetonázor.
Despota nemôže byť na smiech
Absolutistický vládca krajiny alebo v tomto prípade jedného rezortu, môže byť mnoho vecí. Jeho vláda môže pomerne bez problémov fungovať ak je nemorálny, ak je klamár, aj je skorumpovaný, ale nikdy nebude fungovať, ak je na smiech. Tu naša Kozička a Vlk narážajú na veľký problém. Oni totiž nedokážu nebyť na smiech. Ich vystupovanie, ich správanie a ich brutálna neodbornosť sú do očí bijúce komediálne výstrelky v rezorte, ktorý je slobodomyseľný a ktorého súčasťou je satira a komédia. Kozička a Vĺčik si vybrali veľmi zlý rezort na deštrukciu.
Spomeňme sa na reči o plochej Zemi. Na vysielania v TV Slovan. Na jazykové zručnosti Kozičky. Pripomeňme si, že do vedenia Národnej galérie dosadili nejakého tantrického maséra s "fancy name", ktorý sa síce "nevyzná do kultúry, ale za to rozumie peniazom." Je pochopenie financií asi vyplýva z toho, že niekomu vymasíruje genitálie a dostane za to zaplatené. Iné vysvetlenie pre to nemám. Pre Kozičku a Vlka je toto dostatočná kvalifikácia na to, aby ho dosadili do významnej funkcie.
Keď sa z vás smeje celé Slovensko a aj zahraničie, vaše vyhrážky pôsobia rovnako smiešne. Nemajú moc zastrašovať a pôsobia ako nešťastné karikatúry, ktoré sa chcú stať váženou súčasťou vlády. Pre vládu však nie sú ani maskoti. Sú prinajlepšom nástroje pomsty Róberta Fica a spôsob a príbor, ktorým kanibalizuje svojho koaličného partnera. Ak sa po tomto komediálnom predstavení SNS ešte niekedy dostane do parlamentu, nedajbože do koalície, budem to považovať za jeden z najväčších zázrakov v dejinách Slovenskej Republiky.
Mne osobne sú na smiech až tak, že uvedomelo nespájam meno Šimkovičová s pozíciou ministerky kultúry. Voči ministerským pozíciám si udržujem aspoň nejaký rešpekt. Popravde po tom všetkom čo napáchala a povedala ju volám proste Koza Slovenská a žiadna iná.
Normalizácia do stavu nenormálna
Kozička a Vlk sa snažia "normalizovať" Slovenskú kultúru. Určujú, čo je normálne a čo by štát mal podporiť. Ovládnutie kultúrnych fondov, devastácia RTVS a útoky na občianske združenia a mimovládne organizácie, sú nástrojom normalizácie nenormálnymi ľuďmi. Dvaja ľudia s mentalitou španielskej inkvizície z obdobia Slovenského Štátu nám chcú určovať, čo je normálne, podporiteľné štátom a na aké umenie by sme my, ako občania mali vynakladať naše financie.
Komickým spôsob sa snažia vyhrážať sa umelcom, zastrašovať ľudí a veľmi neobratne manipulovať verejnou mienkou. Funguje to na zanedbateľné percento ľudí. Narábanie so lžou ako pracovným nástrojom je pre túto dvojicu celkom normálne. Spomeňme si na tlačovku o Alexandre Kusej, kde bola obvinená z toho, že sa na budove SNG poriadne nabalila. Kozička nemala problém s takýmto tvrdením vyrukovať aj napriek tomu, že zmluva bola podpísaná päť rokov pred jej nástupom. Podobne aj pri odvolaní Drličku, Ministerstvo Propagandy, šírilo lži a odvolávali sa na údajné pochybenia vedenia, ktoré boli už s Vlkom prediskutované.
Keďže je kultúra slobodná, pre despotov je veľkým rizikom. Nestačí im ovládnuť justíciu, ozbrojené zložky, nestačí im držať v rukách GP, súdnu radu, fondy, potrebujú ovládať tých, čo tvoria zábavu, čo tvoria a zapisujú históriu. Nechápu však, že vykresliť sa v lepšom svetle na plátne dejín sa zatiaľ nepodarilo žiadnemu krutovládcovi. Akokoľvek hlboko zakopete pravdu pod nános lží, vždy sa v budúcnosti nájde niekto s lopatou v rukách, čo ju vykope.
Budú zabudnutí ako včerajší prd
Vlk a Kozička budú zabudnutí, pretože po nich nezostane nič. Keďže po svojom boku nemajú žiadne odborné kapacity, nepodarí sa im dokonca ani zničiť, to, čo iní pred nimi dlhoročne budovali. Budú kopať, hrýzť, škriabať, rozhadzovať rohmi, kopytami, tlapkami, všade okolo seba. Budú ukazovať prstami, ktoré majú o poznanie rovnejšie ako charakter. Budú sa snažiť presvedčiť nás o tom, že sú to rytieri chrániaci naše hodnoty a kultúru a pri tom sú to len krížiaci vykrádajúci hroby a za kresťanstvom sa skrývajúci znesvätitelia posvätnej zeme.
Na konci dňa si budeme pamätať len smiech a zábavu. Budú to karikatúry a veselé príhody o tom, ako sa Pat a Mat pokúšali o nové ministerstvo. Nebudeme si však pamätať ich mená. Budú to len Kozička a Vlk, dve kreslené postavičky, ktoré možno kedysi boli naozajstnou súčasťou našej histórie, ale kto vie? Mohlo sa niečo také parodiálne naozaj udiať v reálnom živote?
Kultúra ustála a prežila komunistickú nadvládu. Prežila vládu strany, ktorá mala skutočnú moc a skutočné prostriedky na to, aby dosiahla svoje ciele. Vtedy sa našli odvážni umelci, ktorý podpísali Chartu. Dnes sa naozaj národ nemá čoho báť. Tieto karikatúry na politikov nemajú v rukách nič. Sú to zbabelci, čo sa skrývajú za kresťanstvo, lebo sa hanbia ukázať svoju tvár.
Nezabúdajte! Slovanská tradícia hovorí, že nepokradneš! Tradícia slovenskej kultúry hovorí: NEPOKĽAKNEŠ! Nie pred týmito zbabelými primátmi.
