Domov, to je vona chleba

Hershey je take mala dedinka (u nas asi ako Presov) asi 12 mil od Harrisburgu. V podstate to nie je daleko, ale ked clovek nema auto, tak mu zaberie cely den kym sa dostane tam, pobudne tam a vrati sa naspat, takze som tam poriadne ani nebola. Nebyt toho, ze sa tu nachadza obrosvky zabavny park, nebola by tato dedinka nicim zaujimava. Neda sa tu robit nic. Nic tu nie je, dokonca ani v Market square nie je otvoreny takmer ziadny obchod, ludia tu nevychadzaju vonku a ked ano, tak len v autach. Niekedy mam pocit, ze zijeme v meste duchov alebo vo filmovom mestecku. Domy su rovnake, upravene, ozdobene umelymi kvetmi, umelou travou, gycovymi zastavkami, soskami, fontankami...a je tu ticho. Akoby tu zdochol pes.Vsetci ludia, ktori tu ziju, pracuju v parku. Niekedy sa mi zda, ze je to jediny zdroj prace. Pracuju tam ludia od pubertiakov po dochodcov, na roznych poziciach, roznej rasy, muzi, zeny...Mladi si zarabaju na benzin (co je podla mna dost primitivny dovod na pracovanie) stari zabijaju nudu. A potom sme tu my. Zahranicni studenti, ktori sem prisli plni ocakavani, ze spoznaju novu zem, naucia sa jazyk, budu mat krasne zazitky a stravia super leto.Pracujeme 13 hodin denne asi 6 dni v tyzdni (rozhodla som sa, ze jeden den v tyzdni si dam volno a budem robit len 6 hodin). Rano vstavame o siedmej, varime si obed (pretoze jedlo v bufete pozostava z rutinnych americkych dristov typu pizza, hranolky, burgre...), ranajky, kava a sup na bus. Kazde rano napato cakame, o kolko pride bus neskor, a ked meska, vymyslame vyhovorky, preco sme prisli do prace neskoro. Nasleduje prezlecenie do rutinnej uniformy, ktoru kazdy nenavidi, pretoze je hruba a je v nej velmi teplo a nohavice sa zapinaju vysoko nad pupkom. Po odswipnuti karty nasleduje rozpis sluzieb. S Matom pracujeme ako "kolotociari" slusne povedane "rides operators". Spustame jednotlive horske drahy a kolotoce, starame sa o bezpecnost ludi a kontrolujeme im bezpecnostne pasy. A hadame sa. Je neskutocne vycerpavajuce vysvetlit obrovskemu Americanovi, ze sa nezmesti do vlacika, ktori je urceni len pre deti a ze jeho sedemrocna dcera to zvladne aj sama. Dalsim dovodom na usmev je fakt, ze nedaleko je preslavena cokoladovna, ktora je dovodom korpulentnosti mnohych ludi, ktori tu ziju. Americania su robustni, vyzeraju makko a nezdravo, pretekaju cez oblecenie, no nemaju problem natiahnut sa do tielocka, bikin, ci inych obdobnych veci. Dalsim zazrakom je, ze su schopni si zobrat vibramy ktore siahaju do pol lytka v strede leta do parku, kde je cez den minimalne 38 stupnov celzia...jednoducho amazing.Taaaaakze vzhladom k cokoladovni je v parku vsetko urobene ako cokolada, lampy v tvare cokoladovych cukrikov, suveniry, tricka...a kazdy tu musi byt SWEET...a teda: Smile, Welcome, Eye contact, Energy, thank you. Heslom je stale sa usmievaj, bud mily...co je pre mna dost takze (co ma poznaju vedia). Najma ked musim 500 krat hovorit Americanom co maju robit a aj tak to neurobia. Len sa usmeju prikyvnu a idu dalej.V praci mame dve prestavky na obed, a pravidelny prisun vody, co je dobre, lebo v tom teple je to na nevydrzanie niekedy. Najviac sa tesim, ked je 9 hodin vecer a viem, ze uz len hodinu prace a pojdem do apartmanu, hodim si sprchu a pojdem zas do postele.Nakupovanie je dalsia velka sranda. Ako nemajitelia ziadneho dopravneho prostriedku chodime pesi, s 4 galonmi vody, ovocim, chlebom (kedze volno je raz do tyzdna, neda sa velmi male nakupy vystrajat). Najblizsie potraviny, ktore su lacne su Weis, asi 20 minut chodze bez tasiek :)A co este: Ubytovanie je wow. A je aj wow drahe a neda sa zmenit. Cele to vedie jedna Polka, ktora sa vola Agatha a ma asistentku Joannu. Mam pocit, ze nas zdieraju a poriadne sa na nas nabaluju, ale to nevadi. Co nas nezabije to nas posilni, nabuduce uz budem vediet. Zatial budem makat a zarabat, aby som mohla mojmu skvelemu bratovi kupit super darcek na 18 narodeniny.A tesit sa domov na vonu cerstvo upeceneho chleba z nedalekej pekarne, ktora sa nesie ulicou vecer co vecer. Budem chodit inhalovat :))P.S.> nie je to tu take strasne, ako by mohlo z mailu vyplyvat. Nasli sme tu super slovakov, tureckych kamosov a columbijcanov, ktori su fakt dobrosrdecni a pomahaju nam ako sa da. A samozrejme nemozem zabudnut ani na nase slovenske baby, bez ktorych by som bola straneta a Brana s Marianou, ktori tiez pracuju v parku. A specialna vdaka patri Janke a Janovi z agentury, ktora nam sprostredkovala tento pobyt, su to najsamlepsi ludia a velmi nam pomahaju.