Žralok v hlavě nebol obyčajným filmom, na aké som bola zvyknutá už len preto, že nemal úvod ani jadro, ani záver. Ako nečakane sa začal, tak nečakane sa skončil. Samozrejme, že v pozadí sa dalo nepatrne zbadať náznak príbehu, no myslím si, že film nebol postavený na ňom. Spočiatku som ani nechápala o čo ide, ale potom som pochopila, že to nie je podstatné. Akákoľvek snaha nájsť v spleti farebných animácií dej, či nebodaj zápletku, bola úplne zbytočná, tak som sa snažila pochopiť, prečo vlastne bol ten film natočený a čo ním vlastne chcel autor povedať. Hlavným hrdinom je schizofrenický (dame tomu, že )blázon, ktorý býva na prízemí v starom českom byte. Každé ráno ho dôkladne vyvetrá a okná necháva otvorené takmer za kaýdého počasia. Vďaka tomu, že väčšinu svojho času , ktorého má ako starý človek na rozdávanie, trávi práve v okne alebo (skôr) pred ním, prihovára sa nič netušiacim chodcom. Nikdy nezabudne skontrolovať odpadkové koše (nie, že by sa v nich prehraboval, len si všíma, čo v nich je) a na základe ich obsahu vyrába rôzne zbytočné maličkosti a rozdáva ich okoloidúcim („nechcete kachničku? Vemte si kachničku! No tááák .“).Postupne sa začína reálny svet prelínať s obrazmi, ktoré má v hlave. Jeho halucinácie sa zhmotňujú, premieňajú a zlievajú do čudesných predstáv o okolitom svete. Zároveň podľa toho, ako vyzerajú ľudia na ulici môžeme vytušiť, ako plynie čas. Farebné skladačky sú zaujímavo animované a dodávajú filmu zvláštny nádych absurdity. Najviac sa mi páčili hlavné správy dňa. Vo farebnom televízore bola farebná hlásateľka a nesúvisle chrlila množstvo slov (dnes, vražda, výbuch, rokovali, znížiť, zastrelený...). Hlavného hrdinu všetci (a oprávnene) považujú za blázna, smejú sa z neho a niektorí sa ho aj boja. On si to nevšíma , miesto toho sa venuje detailom, ktoré ľudia prehliadajú, alebo sa nad nimi nepozastavujú, pretože na to nie je čas. Jediným človekom , ktorí ho poctí rozhovorom je okoloidúca. Sem-tam mu prinesie nejaké jedlo a je k nemu trpezlivo milá. Príbeh sa končí tak ako sa začal. Dej sa uzavrel, pretože hlavného hrdinu majú previezť do sanatória kvôli schizofrénii. Zdá sa, že je s tým zmierený a farebné obrázky sa ponárajú do tmy.Po zasvietení svetla som zistila, že v sále je okolo desať ľudí (a to sa technik nazdával, že premietať ani nebude). Sedela som chvíľku ako pribitá a pozerala sa na plátno. Spoločník to okomentoval slovami: „Nabudúce film vyberám ja.“
Môj názor na Žraloka v hlavě
Konečne nastala tá chvíľa, a ja som sa dostala na tradičné rande v kine. Keďže nie som vyznavačkou veľkokín, kde premietajú tradičné filmy s klasickou výstavbou deja, končiace nejakým tým happyendom (napríklad, že hlavný kladný hrdina zabije hlavného záporného hrdinu, zachráni svet, ožení sa s kráskou, ktorú celý film hľadal, či bude nebodaj žiť šťastne kým nepomrie...atak ďalej), snažila som sa vybrať nejaké menšie (kino, aby sme si rozumeli). Po ledabolom nahliadnutí na internet, ma zaujali dva filmové kluby, ktoré sa v našom meste skrývajú. Vzhľadom k tomu, že som vyberala kino a nie film, bol výber druhej komodity trošku zúžený (aj vďaka tomu, že mnou preferovaný filmový klub premieta len v jeden deň v týždni). Keď som si však prečítala, že hlavným hrdinom je blázon, hneď som si pomyslela, že to je ten správny film pre mňa.
