Co nás nezabije, to nás posílí...
...a teda letný semester očami zaujatejštudentky ekonomickej fakulty. Sľúbila som. Viem, že venovať blog jetaaaaakeeee...ale VENUJEM: Zuzke, ktorá sa prihlasuje na opravný termín aj keďmá zo skúšky A, najmilšej Lenke, ktorá vždy všetko zvláda s úsmevoma humorom /aj keď ironickým, ale aspoň je väčšia sranda/, Števkovi, ktorými vždy v posluchárni drží flek, Tomimu, ktorý raz bude isto úspešný,slávny a bohatý a Maťovi, ktorý má neskutočné šťastie, že spravilskúšku z M2, lebo inak by som ho zabila.
Pre situácie neznalých /ktorých som dostatočneneodradila v úvode/ uvádzam podstatné fakty:
semester začal posledný februárový týždeň
trval 13 týždňov
5 skúšok, 7 zápočtov...klasika
predmety: podnikové financie, dane a daňové systémy,štatistika II, účtovníctvo II, marketing, angličtina, a voliteľné
semester sa skončil 26.5.
No, myslím, že by som sa mala prepracovaťk nejakému deju. /a že veta sa nezačína na „No“/
Dej /nič zvláštneho a vraj abstraktný/
Učenie mi nikdy nerobilo problémy. Mala somvždy samé jednotky /lebo inak budeš kopať kanál/ a bola som na to patričnehrdá. Keď som minulý rok dostala prospechové štipendium, potešilo ma, že tovšetko čumenie do kníh malo nejaký zmysel a že predsa len mi tá školaniečo dala./peniaze peníze peňeži, lebo nikomu sa nežije tak dobre ako chudobnému študentovi, ktorý náhle prišiel k peniazom/. Tento semester bol zaujímavý. Nepatrím totižk študentom, ktorým stačí „preliezť“ a nikdy si nedovolím prísť naskúšku nepripravená./toť nepochopiteľná vlastnosť spraviť z banálnejsituácie stresovú, ktorú som chytila na mojej alma mater, pater noster, tie dve slová - gymnázium Šrob...aaa škoda reči/.
Tento semester somsi povedala, že nebudem zaháľať. Prihlásila som sa na intenzívny francúzskykurz, chodievala som pravidelne na klavír a na skúšky zboru, trikrát dotýždňa asistovať. Najprv šlo všetko super. Problém nastal, keď nám dali rozvrh.
Všetky cvičenia v jeden deň. A niev hocijaký - v pondelok. Voveľkonočný pondelok, na prvého mája, v deň víťazstva nad fašizmom...či čoto je za ôsmy máj. Látku zhustenú do 13 týždňov sa nepodarilo zriediť anináhradným rozvrhom. Cviká stále chýbali, skriptá stále chýbali, sem tam chýbalaj dych /najmä na štatistike to bola paráááda, nikdy som si nemyslela, ženiekto vie s jedným nádychom odrapotať pol druha hodinové cvikoa ešte medzitým donemoty opakovať, že nestíha/.
Semestersa ťahal a ako to už býva, každému bolo všetko jedno a zaujímavé tozačalo byť niekedy uprostred mája. Zrazu som si uvedomila, že skriptá sícenemám všetky, ale skúšajúci odo mňa chcú, aby som vedela ich presné citácie/áno áno odrapotať naspamäť – že tomu nerozumiem môže trápiť akurát mňa/. Keďcvičiaci vyhlásili, kedy budú zápočty, vedela som, že bude sranda a preistotu som sa začala učiť pár dní dopredu. Najväčšia zábava však začala, keďnám povedali, kto príde v pondelok. Španielska lektorka. Ja blbá, že somsa nahlásila na ten predmet, ktorý sa učí ako blok...4 dni výuka, 5 deň skúška.
Pondelok,utorok, streda...takto nejako sa začal zápočtový týždeň. A každý deň maprefackal nejakou skúškou, zápočtovou písomkou alebo aspoň odovzdaním zadania.A pomedzi to som počúvala Španielku, ako sa mi lámanou angličtinou /pagequatro a konkurension/ snažila vysvetliť podstatu auditu v Európe. Nakoniecsa zmohla na to, že auditorské skúšky sú ťažké a že tá naša bude voštvrtok.
Týždeňsa skončil a úplne vyžmýkaná som vhupla do skúškového obdobia. Snaha urobiťvšetky skúšky čo najskúr stroskotala na preplnených termínoch, alebo vo fakte,že temer všetky termíny boli v utorok. A teplo. Po horúcom dni, keďjediné čo do hlavy ide je kofola som si sadla na vychladenú dlážku a dorána som čítala skriptá písané bohemizovanou slovenčinou obohatenou latinskýmislovami v snahe spraviť podnikové financie firemnými.
Čododať. Skúšky som spravila načas. Odlet do USA sa však konal bez Maťa. Veď onuž vie, že vo co tu go.
