reklama

Sny a realita

Když jsi smutná, tak i kapky deště bolí...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
slboda
slboda (zdroj: moja maličkosť)

Kráčala tichom.Nohy sa jej zabárali do mäkkého lístia, voňajúceho na žltočerveno.Mrholilo.Prízrak kvapiek sa odrážal od svetla lámp a vytváral milión malýchsĺnk. A medzinimi dúhu. Most z jedného sveta do druhého. Ten, v ktorompráve bola,znel do diaľky a objímal ju zabudnutým teplom jesene. Tešila sa,žemôže, že vie, že dokáže. Že zelená tráva na ňu zovšadiaľ svieti.A vôkol vietor šumí pokojnúmelódiu unaveného dňa. V slnečnom svete dobrôt sa roztopila v čokoláde.A bola malá ako zelená lentilka uprostred narodeninovej torty. A svetloju unášalo ďalej spomínajúc na sladkúvôňu kakaa. Cítila.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


V diaľke zatrúbilasanitka. Autobus vychrlil blato z mláky na autá prediehajúce sa v trúbení.Prudké biele svetlo v očiach, a potom už len mokrá čiara nachodníku. Studené kvapky padali na chrbát ako ľadové ostrie noža. Pozreladolu. Chladná betónová priepasť ju ťahala ako magnet, naháňala strach. Prázdnevnútro nezaplnila ani voda v topánkach, ani jedlo v batohu. Deňplakal s ňou, no plakal tmavosivo. Žlté lístie zadusil chladný smrad betónu. Červenáznačí stoj. Kam ideš? Čo tu chceš? Nemám náladu, ostaň si doma spať. Žartoval.Slová, čo nemajú váhu sú prázdne. Nestoja za to, aby boli vpísané do kameňa,ako stále vravíš...no, keď naň narazia prudko, ešte dlho vieš, že tam boli. A to občas bolí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Umelé svetlo,mrazivý chlad, studený kov, plochý plast. Zažala. Vôkol rozkvitlitulipány. Žlté a ružové a farebné, lebo také máš rada, že?A voňalimäkkou trávou a mätou a vôkol šumela kofola. Potoky, lebo prvá ibazasyčí. Dážď sa zlieval do malých pramienkov, ktoré zazurčali vôkola splynulido melodickej pesničky. Rytmickej ako chôdza po skalách vyblednutých odslnka.A hrala a spievala a rozprávala sa, dlho dlho do noci znela v ušiach, vhlave, v duši, nechala stopu, akú vieš nechať len ty, keď sa stratí vobjatí. V prechádzkach dlhých ako mesačný svit odrážajúci sa odpokojnej hladiny rieky, hoci lavičku už dávno vzali. Spomienka. Unášanávzlietla do výšin, hoci nemá rada číslo deväť. Ale má rada Teba,pretože vie, že Ti chýba, pretože Ty jej chýbaš tiež. Pretože vie, žesa na ňuspoliehaš, lebo sa na Teba spolieha tiež. Pretože vie, že ju nezradíš,lebo Ťa nezradí tiež. Pretože vie, že pre ňu si tu aj o polnoci, aona je tu pre Teba tiež. Pretoževie, že s ňou pôjdeš na výlet,pretože vie že Ty s ňou pôjdeš tiež. Pretože vie, že sa Ti môževyplakať, lebo vieš že na jej pleci je miesto pre Teba tiež. Pretožesi, pretože sme,pretože sa máme. A máme sa dobre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Len na to niekedy zabudne.

Zuzana Rajzáková

Zuzana Rajzáková

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu