Aký deň je 10. jún...?

V sobotu, 10.júna bol deň „Krivých zrkadiel“. Vieme?Nevedela som, čo sa chystá, kým som neprišla do miestneho (vraj) kultúrneho strediska (akože JUMBO centrum). Malá kôpka ľudí posedávala aj postávala pred zatvorenými dverami estrádnej sály. Pred nimi bolo zopár stolov a na nich zopár harabúrd. „Výrobky našich detí“ – oznam, ktorý v sekunde zmenil haraburdy na vzácnosti. Dvere sa otvorili, ľudia vošli dnu a čakali. Svetlá zhasli, opona sa roztiahla, predstavenie začalo.Aké to je, keď sa pozriem do krivého zrkadla? Veľký nos, krivá tvár, príliš chudá, príliš tučná...a aké to je, keď je taký človek naozaj. Ľudia sú schopní všeličoho, aby vyzerali dobre a pritom zabúdajú, v čom je skutočná krása. Predstavenie, ktoré sa konalo v sobotu sa ničím nelíšilo od klasických predstavení, ktoré si pripravia deti pre svojich rodičov. Nachvíľku sa z nich stanú herci, speváci, tanečníci, moderátori a ich rodičia sú na nich neskutočne pyšní. Tieto deti však mali v priemere 28 rokov a na rozdiel od tých „normálnych“ nebudú nikdy dospelými. Napriek tomu, že mnohé z nich sa ťažko pohybujú, rozprávajú len s námahou a väčšinou vôbec nechápu, čo im človek hovorí, dokázali, že aj z nich sa môžu stať šikovní tanečníci tancujúci barokové tance, spievajúci moderné pesničky (tengooo...), hrajúci futbal, recitujúci starogrécke báje, cvičiaci, či tancujúci na cigánsku nôtu...(čo zďaleka nie je všetko). Hrdí rodičia nadšene tlieskali a celé predstavenie sa tak nieslo v duchu príjemnej atmosféry.A tak sa pýtam:Prečo pozvanie na takéto predstavenie prijal iba jeden starosta mestskej časti?Prečo sa tieto skvelé „deti“ musia tlačiť v jednej miestnosti?Prečo na opravu polorozpadnutých budov ústavov nie sú peniaze?Prečo ich vychovávateľky musia neustále improvizovať, aby im vymysleli vhodný program?Prečo ľudia vyhodili 12 miliónov korún na esemesky pre človeka, ktorý ani nevie, či je muž alebo žena?Prečo...?