Chcela som Ti povedať už dávno, ako veľmi Ťapotrebujem. Vieš to? Viem to? Potrebujem Ťa viac, ako si myslíš a dokonca ešte viac ako simyslím ja. Si mojou súčasťou či už každodenne, alebo len tak...vidieť, cítiť,myslieť, počuť, s úsmevom aj bez neho, nesúdiť, nechápať, nevravieť...lenjednoducho ticho existovať. Byť, nie nebyť. Ty pre mňa a ja pre Teba.
Samozrejme, že už nie somdieťa. Viem byť sama, odísť preč, vrátiť sa, viem jesť, piť, viem ako chutí rannárosa aj ako vŕzga čerstvo napadaný sneh. Viem padať a vstávať, viem byťkrutá a bezohľadná a zároveň krehká a zraniteľná. Viem čítať,písať a viem aj počúvať. Vieš, že kedykoľvek môžeš prísť a zložiť sihlavu na moje plece a ja to unesiem. Viem, že kedykoľvek môžem prísť a problémyrozpustiť v slanej vode a Ty ma nebudeš súdiť. Ako ja nesúdim Teba.
Stačí, že tu budeš. Tu naZemi. V podvedomí, občas vhupneš do sna, aby som Ti mohla zavolať: „Dnessa mi s Tebou snívalo, ako sa máš?“ A ja budem vedieť, že je všetkofajn, lebo Ťa mám, ako máš ty mňa, aj keď sa nevlastníme. Apôjdeme na kávu, a na čajík, a na kofolu, a na pivo...a budeme sa rozprávať ovšetkom a o ničom.
A keď sa budemelúčiť, budem cítiť, ako časť zo mňa odchádza spolu s Tebou, ale nenechávaprázdno, pretože ho zaplnila tá časť z Teba, ktorá tu so mnou ostáva. Navždya nidky.
Mám Ťa rada, ľúbim a milujem. Ďakujem.
