Všetko, čo som sa kedy spýtala si vedel, na všetko sivedel reagovať aspoň trošku. Chodieval si sa na mňa pozerať, keď som spala,sledoval si, či mi niečo nechýba. Bol mojím veľkým učiteľom. Obdivovala som Ťa.
Sledoval si, akosa staviam na nohy, ako rastiem, naučil si ma, že cumlík nie je všetko a žesa bez neho zaobídem.
Sledoval si, akosa mi darí v škole. Atramentovým perom píšem dodnes (Sú dôležitélen dvakroky: 1. Vždy zatváraj fľaštičku s atramentom 2. Nikdy junechytaj zavrchnák, keby ju nejaký hlupák nezavrel). Vedela som, že keď budem maťdobréznámky, budeš na mňa hrdý. Od malička si ma brával na koncerty,spievať, malý rybíšek, tmolila som sa medzi spevákmi v zbore. A ty simi tým vštepovallásku k hudbe, ktorá ma sprevádza po celý čas.
Jasné, že boli ajzlé chvíle. Ale kto si na to pamätá?
Udrel si ma lendvakrát. Výchovná. Na viac si nepamätám. Vraj to nemalo zmysel.
Zrazu si sa alezačal strácať. Neviem, kedy sa to začalo, ale pamätám si tú chvíľu, keď mi v školezazvonil mobil a teta so mnou chcela rozprávať. Vraj si chorý. Vraj je továžne. Vraj neprídeš na stužkovú...Bála som sa, no neplakala som. Nemalo tozmysel.
Prišiel si.
Si zdravý, nomusíš si dávať pozor.
Tak naozajnechápem, ako môže byť taký múdry a inteligentný človek taký ľahostajný.
Ľahostajný k sebe.Vieš, že nesmieš piť. Vieš, že si musíš dávať pozor na to, čo zješ. Vieš, že bysi mal schudnúť. Vieš, že máš problémy so zdravím, no k lekárovi nepôjdeš.Ani do nemocnice, pretože práca je dôležitejšia.
Ľahostajný k nám.Vieš, že ťa ľúbime. Vieš, že sa o teba bojíme. Vieš, že nám prekáža, žepiješ. Vieš, že máme strach že keď pôjdeš k lekárovi, bude už prílišneskoro. Vieš, že sa nám nepáči, keď Ťa vidíme, ako sa opúšťaš.
Prosím, si eštemladý, tak nás neopúštaj. Budeš nám predsa chýbať!
P.S. a umývajpo sebe riad. Kto to má večne drhnúť? ;)
