Mily dennicek ...

Som v kniznici a vedla mna je male japonciatko, ktore prave identifikuje teletubbies...co dodat. Skoncil im internet a teraz sa rozplakalo. Uz mam kde byvat. Je to celkom fajn, sa mi tu mozno aj bude pacit, dokonca mam pred domov vypaseneho americkeho skrecka s velkym chvostom, co volne zije a vyzera ako vzdialeny bratranec naseho plha. Od zajtra by som mala pracovat, ale dnes som sa dozvedela, ze vsetko bude az od zajtra, takze zatial v mojom fajnovom Sims apartmane nemam ziadne vybavenie...nemam si v com ani vodu prevarit. Nasla som Kmart. Amici sa na mna dost divne pozerali, ked som prebiehala cez dialnicu. Ked som sla popri ceste a nedalo sa prejst, jeden chlapik na mna zreval, ci chcem prejst na druhu stranu...som kyvla a on ma pustil...predsa len to nie su az taki zli ludia, ako mamka na zaklade filmov usudila. V Kmarte som bola asi dve hodiny, kym som nasla vsetko co som chcela. Uz mam deku a plachtu...zacina to spiet k lepsiemu.Ked som sa dostavila spat do Sims apartmanu, nasla som v nom veci inak ako som nechala. Som sa najprv zlakla, ze co, ale potom som uvidela jednu velku tasku...a teda mam novu spolubyvajuci, alebo je to chlap...este neviem, este som to nevidela, snad to zbadam ,ked sa vratim.Ked som zmaturovala nad pouzivanim pracky a susicky, rozhodla som sa prist sem a nieco tuknut...ale nikto asi necakal, ze sa ozvem tak skoro...takze z domova ziadne nove spravy...akurat pozdravujem Petra z Chicaga, ktory cital moj blog...Nooo...a cestou tu 45 minut popri ceste...sa zmracilo a presne ako som sem vstupila sa spustil strasne strasny lejak...ale uz neprsi...hadam sa poberiem, kym sa spusti zas.Zajtra pride Mato...sa tesim. Objima a bozkava Vas Zuzka