Som Doma

No tak to zbehlo a tu ma máte. Kým som tu nebola sa skoro nič nezmenilo, iba ja som zabudla.Zabudla som na to, aké je košické letisko malé. Zabudla som aj na to, akí sú moji rodičia super, aká je naša psa krásna a ako kvalitne dokáže VSŽtka znečistiť prostredie. Zabudla som na to, že na dverách máme mrežu a koľko veľa vedie do nášho bytu schodov (najmä keď má človek 21 kilový kufor).Zabudla som aká je moja izba útulná, ako krásne vonia chlieb v blízkej pekárni, ako smrdí hnoj v maštaliach "na veterine" a ako chutí doma uvarené jedlo.Nič sa nezmenilo.Samozrejme, že ma čakalo pár prekvapení ako napríklad fakt, že som mala kartičku poistenca vrátiť 20.7., pretože mi poslali novú, darčeky z dovolenky (na ktorú sa naši odhodlali ísť), pohľadnice (pretože som mala meniny), pár uvítacích mailov a esemesiek...a jedna zaujímavá reakcia na môj blog.Mojsejovci majú vlastnú šou, môj brat bude maturovať len zo štyroch predmetov, na lieky sa chystá nižšia sadzba dane, recepty majú byť za nižší poplatok (aj keď dnes som za recept zaplatila klasickú dvacku), som zapísaná do ďalšieho ročníka (to nie je až také prekvapenie) a všetko ide po starom.Snažím sa vbehnúť do zabehaných koľajníc, ale nedarí sa. Nechcem abz sa podarilo.Nič sa nezmenilo, iba ja som iná, môj pohľad je iný. Môže sa zmeniť vec, keď sa na ňu pozerám z iného uhla?Asi som iná.Je mi jedno, či sa nám pokazila práčka, či ovládam gramatiku alebo akú má Prešov veľkosť alebo čo si kto o mne myslí. Už to nie je podstaté.Podstatné je len to, že sme spolu a máme sa radi.P.S.: Gratulujem tuleňovi k RNDr (aj keď si nepotrpí)