Viac ako desať zabitých Rusov na jedného bojovníka brigády AZOV
Rusi dostávajú od Ukrajincov zabrať nielen pri Kursku. Pri Lymane pôsobí elitná ukrajinská brigáda AZOV. Nepostupujú síce tak intenzívne ako ich kolegovia na severe, ale o to väčšie problémy spôsobujú ruským agresorom. "Za minulý mesiac sme stratili v brigáde 30 chlapov. Tridsať dobrých chlapov. Dobrovoľníkov. Lebo iní ani u nás nie sú. V iných brigádach majú podstav, mi máme uchádzačov prebytok. Hlásia sa k nám prevažne mladí muži. Mladí a motivovaní. Tých tridsať čo položilo životy je veľká strata. Ale nepriateľ za rovnaké obdobie prišiel na našom úseku o 380 ľudí. To sú potvrdené a overené údaje. O mnohých nevieme. Keď hodíme mínu na bunker, vieme že je zničený, ale nevieme koľko Rusov tam bolo. Tak si nezapíšeme nič," zoznamuje nás so situáciou situáciou veliteľ dronovej čaty "Buď".
Sanitárna zóna
Jeho čata sa snaží vytvoriť a udržiavať "sanitárnu zónu" medzi ukrajinskou pechotou a nepriateľom. Ich metódy sú sofistikované a zároveň jednoduché. Sofistikované v tom, čo všetko dokážu proti Rusom použiť. Vyrábajú improvizované "molotovove" kokteily z fliaš od nealko nápojov. Zloženie ani spôsob iniciácie prezradiť nemôžeme ale fungujú.
Na 3D tlačiarňach zhotovujú krídelká pre stabilizáciu pechotných granátov a mín, aby sa dali zhadzovať z dronov. Tlačia si aj telá trieštivých granátov, ktoré potom plnia šrapnelmi. „Sú oveľa, oveľa účinnejšie ako klasický granát F1 vybavený krídelkami. Mali sme dávnejšie prípad, keď sme na jedného Rusa hodili osem kusov efjendotiek, kým sme ho vyradili. Hlavne v otvorenom priestore je účinnosť pechotného granátu malá. Preto si vyrábame vlastné na 3D tlačiarňach. Používame plastickú trhavinu a naozaj účinné šrapnely. Odkiaľ ich ale máme a z čoho sú prezradiť nemôžem,“ hovorí s úmevom Buď.
Obyčajný Mavic aj Baba Jaga
Dronisti pôsobia v troj alebo štvorčlenných družstvách. Veliteľ družstva je zároveň aj spojár a zabezpečuje komunikáciu so štábom. Druhým členom je vždy operátor pozorovacieho dronu – to je spravidla Mavic. Monitoruje situáciu, pomocou telekamery s 28 násobným zoomom vyhľadáva ciele a navádza na útočné drony. Okrem prieskumu má ďalšiu veľmi dôležitú úlohu – zabezpečuje prenos, teda vlastne zosilnenie, signálu medzi operátorom útočného dronu a jeho FPV dronom. Toto výrazne zväčšuje akčný rádius FPV dronov a navyše im umožňuje efektívne pôsobiť aj v miestach, kde by to inak pre rušenie signálu bolo veľmi komplikované – napríklad medzi stromami v hustých lesoch.
Útočné drony sú rôzne – v závislosti od určenia. DJI Mavic sa používajú na zhadzovanie zápalných alebo trieštivých bômb. Nálože zhadzujú aj FPV drony, ale tie sa častejšie používajú kamikadze – operátor dron s náložou priamo na cieľ. Postrachom medzi Rusmi je „Baba Jaga“. Sú to veľké priemyselné drony používané pôvodne napríklad v poľnohospodárstve. Ukrajinci ich vybavili kamerami s nočným videním a dokážu zhodiť na nepriateľa až 15 kilogramovú nálož. Napríklad protitankovú mínu. Nasadenie týchto dronov donútilo Rusov stiahnuť ťažkú techniku z prvých línií. Tank je pancierovaný spredu, z bokov a zospodu. Ale konštruktéri nepočítali s tým, že im niekto zhodí protitankovú mínu priamo na hlavu.
Ďalším veľmi efektívnym „vynálezom“ sú kumulatívne protitankové strely nesené dronom. Kumulatívna strela využíva výbuch koncentrovaný do úzkeho lúča. Dokáže preraziť homogénny pancier o hrúbke zhruba 5 až 10 násobku vlastného kalibru. Osádku vnútri pancierovaného vozidla likviduje črepinami a taveninou panciera, ktorý prerazila. Problém je, že strelec musí vidieť cieľ na priamo a pritom má jeho zbraň menší účinný dostrel ako kanón tanku. A ako povedal jeden s operátorov „Nechceš byť v zalezený diere na dostrel tanku“. Kumulatívna strela strela nainštalovaná na dron, je limitovaná len doletom dronu a navyše môže útočiť na cieľ, ktorý je mimo priamej viditeľnosti operátora.
Posledného Rusa nechajú žiť
Na prvý pohľad jednoduchá je ich taktika. Snažia nedať nepriateľovi priestor na ofenzívnu aktivitu. Prieskumnými dronmi monitorujú 24 hodín denne bojisko. Akonáhle objavia novú pozíciu nepriateľa, zahája na ňu útok zo vzduchu. Ako prvé zhodia zápalné nálože. „Snažíme sa Rusov vykúriť z dier. Ako potkany. Keď vylezú, zaútočíme trieštivými. Buď zhadzujeme alebo použijeme kamikadze FPV drony. Celú akciu vždy monitorujeme a riadime prieskumnými Mavicmi. Obraz z nich vidí veliteľ v reálnom čase na monitoroch v štábe a dokáže sa naozaj rýchlo a operatívne rozhodovať. Často keď vidíme, že zostal jeden, posledný Rus, necháme ho bežať,“ popisuje nám priebeh akcie. Pýtam sa prečo ho nechajú ujsť. Neprezradí čo videl? Nebolo by lepšie ho zajať?
„Zajať niekoho na pozícii nepriateľa po dronovom útoku je nemožné. Naša pechota tam nejde. Je to boj na diaľku. Ako keď bojovali proti sebe lietadlové lode počas druhej svetovej vojny. A prečo posledného necháme bežať? Chceme aby ostatným povedal, čo zažil. Aby im popísal, čo ich čaká, keď ich velitelia vyženú na pozíciu. Lebo oni ich tam naozaj ženú. Sledujeme to na obrazovkách našich prieskumných dronov. Starší vojak, čo sa na danom úseku už trochu vyzná, zavedie nebožiakov na pozíciu a nechá ich tam napospas osudu. Väčšinou sú ich bunkre spálené a rozbité. Musí to byť pre nich hrozný pocit. Zalezú do diery v zemi, sú tam mŕtvoly ich predchodcov. Začnú si budovať provizórny kryt. Necháme ich, nech sa trochu zabavia a potom im to opäť zapálime nad hlavou. A posledného zase necháme bežať,“ odpovedá veliteľ.
Za Rusov bojujú roľníci z ďalekého východu
Jeho slová potvrdzujú aj skúsenosti pechoty so zajatými nepriateľmi. Podľa ich vlastných slov, ich „vyvádzač“ odprevadí na pozíciu. Deje sa to v noci. Bez neho by sa nedostali na líniu a ani sa nevedia vrátiť späť. Majú minimálny výcvik. Spravidla pár týždňov alebo len dní. Nevedia často ani len rozobrať a vyčistiť zbraň. „Vysvetlia im ako sa odistí, ako zamieriť. Na pozícii im ukážu, ktorým smerom je nepriateľ a kde sú ich vlastní. Často sú to pologramotní pastieri kdesi z ďalekého východu. Vedia, že nepriateľ je tam kde zapadá slnko, tým smerom sa strieľa. Ich pozície sú tam kde slnko vychádza. Keď sa niekto blíži odtiaľ, nestrieľajú. Sú to úbožiaci. Ich životnosť na fronte je pár dní. Pre väčšinu z nich je cesta na nulu jednosmerná,“ doplňuje informácie od veliteľa dronistov jeden z prieskumníkov.
Polygón pre pechotu
Podľa rozprávania veliteľa dronovej čaty to vyzerá, že pechota si ani nezabojuje. Nie je to však pravda. Účelom je samozrejme vytláčať postupne, nepriateľa, avšak s minimálnymi stratami. A to je zas práca pre dornistov, konkrétne pre prieskumníkov. Mapujú detailne ruské pozície a zanášajú ich do máp, ktoré má v tablete k dispozícii každý veliteľ. Ale idú ďalej ako je mapovanie. Na základe údajov z prieskumu, sa budujú na polygóne pre pechotu verné kópie ruských obranných postavení. Útočné jednotky v nich potom trénujú tak dlho, kým ich neprejdú doslovne „na slepo“. Vedia kde je koľko Rusov, kde je guľomet, kde sú položené míny. Idú na istotu. „Rusi sí môžu dovoliť posielať na nás nevycvičených vojakov, často vo vlnách. Ľudí majú dosť a ľudský život pre nich nemá žiadnu cenu. My nemáme také ľudské zdroje ako Rusi. A človek je pre nás prioritou. Guľomet vyrobíš nový. Aj mínomet. Aj tank. Ale človek – ten je nenahraditeľný,“ hovorí jeden z veliteľov.
Manufaktúra na opravu dronov
Drony sú nesporne účinné, ale nie sú nezničiteľné. Práve na opak. Ich spotreba na fronte je enormná. V brigáde AZOV pôsobí samostatný oddiel údržbárov dronov. Najskôr upravujú drony, ktoré získali z armády alebo od dobrovoľníkov, na použitie v bojových podmienkach. Kompletne menia ich firmware. „Musíme úplne deaktivovať všetko čo nejak súvisí s GPS lokalizáciou. Keby si teraz zapol nepreprogramovaný Mavic, do pár minút tu máme pozdrav od Rusov,“ vysvetľuje technik „Rick“. Ich hlavnou náplňou je ale oprava poškodených strojov „Zbierame popadané drony. Naše aj nepriateľské. Na každom je niečo použiteľné. Aspoň nejaký ten šróbik,“ vysvetľuje s úsmevom technik s príznačnou prezývkou „Bolt“.
Napriek tomu, že technici sú šikovní, chalani na fronte potrebujú drony. Viac dronov. Ak im chcete pomôcť môžete tak urobiť tu:
