V lese leží maskovaný muž so zbraňou. Cez optiku sleduje cieľ. "Zelená," ozve sa z vysielačky. Muž čosi pokliká korekčnými vežičkami na ďalekohľade, zamieri na hlavu nepriateľa. Ozve sa výstrel, cieľ padá k zemi, muž balí svoju výstroj a rýchlo opúšťa stanovisko.
Podobne si svoju "prácu" predstavoval aj "Kotik", keď sa hlásil k ostreľovačom. V realite ukrajinského bojiska leží celé hodiny v "diere". Jeho Desert Tech kalibru .50 BMG umiestnený na povrchu a cez kameru, nainštalovanú na optike zbrane, sleduje frontovú líniu. Zbraň je spravidla nainštalovaná na trojnožke a samozrejme zamaskovaná. Trojnožka zlepšuje možnosti mierenia, stabilizuje zbraň pri streľbe. Tým že je zbraň vyššie nad terénom sa navyše znižuje možnosť odhalenia pozície prachom a nečistotami zdvihnutými tlakom plynov pri výstrele.
Sniperi pracujú vždy v páre. Obaja sú vyzbrojený ostreľovačskou puškou, často rôzneho kalibru. Keď dôjde k boju, jeden pracuje ako pozorovateľ, vyhľadávač cieľov, druhý strieľa. "Strieľa ten, kto má na danú úlohu vhodnejšiu zbraň alebo pozíciu. Na stredné vzdialenosti, čiže 500-800 metrov používame AR10 v kalibri 308. Teda licenčne vyrábanú ukrajinskú verziu UR10. Je samonabíjacia a dá sa použiť ja na kontaktný boj. Keď potrebujeme ísť ďalej, je lepší Cadex ráže 338 Lapua. A keď príde na naozaj dlhé vzdialenosti, alebo ťažšie ciele, prichádza na radu Desert Tech. Pred 50kou sa neschováš. Používame strelivo podľa potreby. Priebojné, trieštivé, zápalné," vysvetľuje "Foxtrot" z 15. mobilného pohraničného oddielu "Oceľová hranica".
Na každej zbrani, bez ohľadu na kaliber, majú nainštalovaný tlmič. Utlmiť úplne akustický prejav nadzvukového streliva samozrejme nie je možné. Zvuk vznikajúci pri výstrele má totiž dva zdroje. Prvým je expanzia horúcich plynov z hlavne, druhým sonický tresk vznikajúci pri prekonaní rýchlosti zvuku strelou. Ten prvý eliminuje tlmič, spomaľujúci a ochladzujúci plyny vytekajúce z hlavne. Sonický tresk sa dá odstrániť znížením rýchlosti strely na podzvukovú, ale to nie je vždy možné. Dôvodom je samotná konštrukcia konkrétneho streliva, a jeho balistika. Existujú podzvukové laborácie alebo špeciálne podzvukové strelivo, ale jeho balistické vlastnosti, hlavne dostrel a ranivosť v cieli, nie sú vhodné pre prácu vojenského ostreľovača. Použitie tlmiča s nadzvukovým strelivom má napriek tomu zmysel. Znižuje hladinu zvuku natoľko, že sa dá strieľať bez ochrany sluchu a potlačuje výstrelový plameň, čo je dôležité najmä pri nočných operáciách - bráni odhaleniu strelca termovíziou, nočným videním alebo voľným okom.
Na hlavu ako vo filme nestrieľajú. Mieria na trup. "Nie je dôležité nepriateľa zabiť, ale vyradiť. A zranený protivník na seba viaže ďalšie sily, potrebné na jeho evakuáciu. Aj keď Rusi svojich zranených evakuujú naozaj zriedkavo". A klikanie korekčnými vežičkami známe z každého filmu? Výškovú korekciu nastavujú samozrejme podľa vzdialenosti, meranej laserovým diaľkomerom a použitého streliva. Stranovú riešia prenesením zámerného bodu - spravidla po prvom výstrele. "Zamierim na cieľ, vystrelím, znovu zamierim na cieľ. Strela 338 Lapua letí k cieľu vzdialenému 1000 metrov zhruba 1.3 sekundy, takže mám dosť času. Po dopade mi spotter zahlási odchýlku a ja vykonám korekciu. Ak dá meter vľavo, zamierim meter vpravo a znova vystrelím. Je to rýchlejšie ako klikať na ďalekohľade. V ideálnom prípade vystrelím na cieľ dvakrát predtým, ako on počuje zvuk výstrelu. Zvuk totiž dorazí do vzdialenosti 1000 metrov za 3 sekundy".
A ako často sa dostanú k streľbe? "Sme v podstate prieskumníci. Našou prácou je identifikovať pozície nepriateľa a odovzdať ich veleniu. Tam sa rozhodne, čo so získanými informáciami. Môžu na cieľ poslať drony, nasmerovať mínomety alebo artilériu. Alebo dostaneme rozkaz na streľbu my. Vtedy vyleziem z diery a strieľam. Ale to je naozaj len bonus. Naša prvoradá úloha je prieskum," vysvetľuje "Kotik". Kým sa nepoužívali drony, boli to práve ostreľovači, kto navádzal delostrelectvo a mínomety na ciele a vykonával korekcie ich streľby. Ale ani po príchode dronov neprišili ostreľovači o prácu. Sú špecifické úlohy, kedy nie je možné vykonávať pozorovanie pomocou dronov. Vtedy nastupujú sniperi. A aj samotní ostreľovači používajú drony na monitorovanie bojiska a vyhľadávanie cieľov. "Kedysi sme si troch konkurovali dnes spolupracujeme," smeje sa "Kotik".
Na drony pre (nielen) ostreľovačov z 15. mobilného pohraničného oddielu, môžeš prispieť tu:
Ďakujeme
NEZLOMNÍ - Jana Čavojská a Marcel Rebro
